Oblačno
21°
Bratislava
Oskar
8.8.2022
Katarína Nádaská o letných prázdninách: V minulosti museli deti počas prázdnin aktívne pracovať
Zdielať na

Katarína Nádaská o letných prázdninách: V minulosti museli deti počas prázdnin aktívne pracovať

BRATISLAVA / Už máme takmer polovicu letných prázdnin za sebou. Deti si užívajú dni voľna, cestujú s rodičmi na dovolenky alebo ich trávia s kamarátmi. Sú dva mesiace pre deti dostatočný odpočinok? Aké boli prázdniny v minulosti, koľko trvali, kedy sa nastupovalo do školy a čo všetko museli deti počas prázdnin zvládať, nám porozprávala etnologička Katarína Nádaská.

Povedzte mi, komu a čomu vďačíme alebo vďačia slovenské deti za to, že máme prázdniny dva mesiace?

Vďačia za to Jozefovi II., ktorý bol uhorský a nemecký cisár. Je synom Márie Terézie, ktorá začala reformy a on dokončil tzv. Ratio educationis, čiže veľkú reformu, ktorá sa týkala školstva a v podstate on posunul také tie veľké vakácie, čiže veľké prázdniny na leto, takže na tieto dva mesiace – júl a august. A však treba povedať, že prázdniny, veľké vakácie, mali deti aj predtým, ale boli v septembri a októbri a do školy sa nastupovalo od 1. novembra.

To zaviedla ešte Mária Terézia?

To bol taký všeobecný zvyk, pretože to školstvo bolo úplne iné a v tých dedinských školách, kde sa deti učili trivium – čítať, písať a počítať, tak tam vlastne školský rok končil 31. marca, čo je také zaujímavé. Bolo to preto, lebo deti sa v minulosti veľmi aktívne museli zapájať do prác na hospodárstve, čiže prakticky preto začali chodiť do školy až od toho 1. novembra. Keď sa v tej dobe stretli dvaja dospelí, nepýtali sa, aké máš vzdelanie, ale koľko zím si chodil do školy, pretože deti chodievali do školy najmä počas zimy.

To znamená, že kedysi mali deti prázdniny oveľa dlhšie, ale zrejme nie preto, aby si užili, ale najmä kvôli praktickým veciam?

Áno. Aj ten systém školskej dochádzky bol kedysi iný. V minulosti nebola školská dochádzka povinná, čiže bolo to v podstate na tej dobrovoľnosti, aby sa to dieťa aspoň niečo naučilo, aspoň také základné veci, ktoré som spomínala. Tie prázdniny neboli také, aké majú deti dnes, pretože v minulosti deti veľmi aktívne pomáhali svojim rodičom. Týkalo sa to aj mestských škôl, pretože šľachta mala napríklad svojich súkromných učiteľov, takže vakácie mali vtedy, kedy sa dohodli. No a v zákone bolo tak ustanovené, že bolo by dobré, keby deti z vidieka navštevovali školu aspoň 7 mesiacov v roku, ale deti z mesta ju mali navštevovať 9 mesiacov, čiže ten spôsob života v mestách bol trochu iný ako na vidieku.

Čo bolo hlavným dôvodom presunutia prázdnin na júl a august z tej jesene?

Cieľom Márie Terézie a Jozefa II. bolo skvalitniť to školstvo a bola tam snaha posunúť ten školský rok na 1.septembra, aby deti cez tie horúčavy si užili aj nejakú zábavu, nie len prácu. Takže od tých čias sa to traduje, zostalo nám to. Ale ako som spomínala, až do rozpadu monarchie, prakticky tá školská dochádzka u detí v minulosti bola naozaj prispôsobená, hlavne na vidieku, tomu rytmu poľnohospodárskych prác.

Áno, bola žatva a tak ďalej.

Presne tak. Školský rok pre deti končil 31. marca, pretože v apríli sa začínajú tie práce, začínalo sa orať, siať, sadiť, toto všetko deti museli absolvovať.

Poďme si ešte povedať, ako trávili deti prázdniny predtým a kedy sa leto a letné dovolenky, prázdniny, začali spájať s morom napríklad?

Aj keď sme doteraz hovorili, že deti veľmi aktívne pomáhali svojim rodičom, menšie deti strážili svojich ešte menších súrodencov a mladšie dievčatá, ktoré mohli mať okolo 8 rokov, sa postavili ku sporáku a kým rodičia boli na poli, tak navarili nejaké jednoduché jedlo, takže tam súčinnosť tej rodiny bola neskutočne dôležitá a tie deti boli jej podstatnou zložkou. Ale iste, dieťa je dieťa a ten detský svet mu treba nechať, takže bolo aj dostatok času na šantenie po lúkach, na kúpanie sa v riekach alebo potokoch. V mestách sa budovali už kúpaliská, bývalý Prešporok mal preslávené kúpalisko Lido, ktoré navštevovali deti s dospelými, čiže svet detí na vidieku a v meste bol trochu rozdielny, ale živosť tých detí bola vždy rovnaká.

Okrem tých letných prázdnin, ktoré prázdniny boli ešte nejako pevné stanovené alebo trvali takto dlho?

 Myslím si, že súčasné deti by mohli aj závidieť deťom v minulosti, pretože tých prázdnin bolo podstatne viac. Uhorsko sa v minulosti riadilo cirkevným kalendárom. Okrem teda už spomínaných veľkých vakácií, bolo veľmi veľa dní, ktoré boli cirkevne slávené, čiže to boli voľné dni, boli to rôzne významné sviatky dotýkajúce sa Panny Márie a rôznych svätých, vianočné sviatky, veľkonočné sviatky, kedy sa teda nechodilo do školy. Dokonca existovalo aj niečo také, čo sa nazývalo feriálny deň, to znamená, jeden oddychový deň v týždni, obyčajne to bol štvrtok, takže ani tam sa nechodilo do školy, pretože si študenti aj učitelia museli oddýchnuť.

Najčítanejšie