Jasno
Bratislava
Klement
23.11.2024
Vláda schválila daň z ropy, platiť by mala od 1. júna. Sulík žiada nižšie daňové zaťaženie občanov
Zdielať na

Vláda schválila daň z ropy, platiť by mala od 1. júna. Sulík žiada nižšie daňové zaťaženie občanov

BRATISLAVA / Napriek rannej scéne v podaní SaS a Igora Matoviča, vláda schválila vyššiu daň na ropu, ktorú včera predstavil Igor Matovič. Ešte pred rokovaním vlády sa líder SaS vyjadril, že tento návrh bude určite vetovať. Minister financií Igor Matovič ho preto označil za vlastizradcu, ktorý slúži maďarským oligarchom. Sulík napokon priznal, že SaS si právo veta uplatní na pôde parlamentu a to v prípade, že nedôjde k zníženiu daňového zaťaženia občanov.

Sulík si vie predstaviť rôzne dane, ktoré by sa mohli znížiť, a to vrátane odpustenia koncesionárskych poplatkov. Pred médiami sa vyjadril, že pokiaľ k takémuto zníženiu nedôjde, SaS bude návrh vetovať v parlamente. Ak by návrh podporila aj opozícia, prešiel by a vstúpil by do platnosti aj bez SaS. Prečo sa Sulík rozhodol neuplatniť právo veta na vláde? Dozviete sa vo videu:

Návrh zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predložil ako iniciatívny materiál. "Predkladaným návrhom dochádza k zavedeniu dane z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou. Zdaňovacím obdobím bude kalendárny mesiac. Daňovníkom je držiteľ špecifického živnostenského oprávnenia, na základe ktorého je oprávnený vyrábať výrobky z ropy a chemicky ropu spracovávať," uvádza sa v predkladacej správe. 

Daň sa bude počítať ako súčin množstva ropy s pôvodom v Ruskej federácii v bareloch obstaranej daňovníkom v príslušnom zdaňovacom období a rozdielu medzi referenčnou cenou a priemernou cenou obstarania zníženého o 5 USD.

​V návrhu zákona sú ustanovené povinnosti daňovníka ako je oznamovacia povinnosť a spôsob zaplatenia dane. V nadväznosti na tento nový zákon sa v samostatných článkoch upravuje aj daňový poriadok a zákon o dani z príjmov.

"Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie," uvádza sa v správe ďalej s tým, že návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zároveň nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, či manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň nemá mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, a ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2022.