Komentár Arpáda Soltésza: Fico vlastnou hlavou, Matovič vlastnými rukami

Igor Matovič na sociálnej sieti konštatuje, že nie je koaličný partner ako koaličný partner. „Kým jeden otravuje Slovensko svojimi mindrákmi, druhý zatiaľ vlastnoručne rieši skutočné problémy Slovenska,“ gratuluje líder koalície Borisovi Kollárovi k jeho dvanástemu dieťaťu. Komentovať detinské prekáračky politikov nie je novinársky žáner, avšak práve tento status ministra financií nám veľa hovorí o tom, prečo je požiadavka na jeho definitívny odchod z vlády úplne legitímna.

Začnime tou časťou výpovede majiteľa OĽaNO, ktorá je jasná už na prvý pohľad. Boris Kollár podľa neho rieši skutočné problémy Slovenska. Z toho je jasné, že za skutočný problém krajiny považuje Igor Matovič akútny nedostatok slobodných matiek, ktoré vychovávajú svoje deti sami, bez otcov. Ak žijete v tradičnej rodine s pred Bohom zosobášeným zmiešaným párom s jedným alebo viacerými deťmi, mali by ste sa začať jeho prorodinnej politiky vážne báť. Jeho predstava rodiny bude od tej vašej diametrálne odlišná.

Zároveň treba Igorovi Matovičovi priznať bod k dobru za to, že sa zapodieva aj skutočnými problémami naozajstných ministrov financií. Jedným z tých najzávažnejších je totiž udržateľnosť dôchodkového systému, ktorá zasa priamo súvisí s demografiou. Síce na ňu vplývajú aj rôzne iné faktory, no pôrodnosť je základom, bez ktorého nemá zmysel penzijný systém budovať. Keď populácia vytrvalo klesá, v určitom časovom horizonte sa s matematickou nevyhnutnosťou beztak zosype. V tomto okamihu je to aj náš osud, ktorý netreba veštiť z kávovej usadeniny či letu vtákov, dá sa veľmi spoľahlivo vypočítať.

Záujem ministra financií je teda úplne namieste, a v politike sú dôležité aj gestá. Gratulácia otcovi celého tuctu nových občanov môže byť dobrým signálom do spoločnosti, aj keď je písaná ťažkou rukou pomenej bystrého adolescenta s nekvalitným vzdelaním zo zanedbanej vidieckej školy. Problematická je neznalosť ministra, ktorý nerozumie ani triviálnym základom svojho remesla.

Keby mal Boris Kollár po tri deti so štyrmi ženami, štatisticky vzaté by prispel k rastu slovenskej populácie. Keďže svoj tucet splodil s desiatimi ženami, znamená to presne 1,2 dieťaťa na matku, čo nám teda nijak nepomôže. Ďalej si tu blahobytne vymierame, s nimi či bez nich. Poďakovať sa mu môže nanajvýš deväť hypotetických, presne nestotožniteľných mužov, ktorým ušetril fyzickú námahu plodenia. Žiada sa však dodať, že by tú prácu sotva vykonávali ručne.

Pri tvrdení Igora Matoviča, že Boris Kollár rieši problém nedostatku slobodných matiek rukami, sa nevdojak natíska vtip o japonskom turistovi, ktorý dostane otázku, čo sa mu u nás páčilo. Jeho odpoveď znie, že deti. A prečo práve deti? „Lebo čo robíte hlavou alebo rukami, za nič nestojí.“ Zároveň však práve pasáž o vlastnoručnej práci pri oplodnení ľudskej ženy naznačuje, prečo mohol Igor Matovič považovať Mareka Krajčího za skvelého ministra zdravotníctva, alebo prečo tak fatálne zlyhával pri manažovaní pandémie.

Pritom treba uznať, že existuje viacero oblastí, v ktorých sa Igor Matovič konzistentne prejavuje ako nespochybniteľný, veľmi stabilný génius: Vytváranie chaosu. Deštrukcia. Pomsta. Urážanie a ponižovanie. Lož a zavádzanie. Sú to disciplíny, v ktorých na politickej scéne nemá konkurenta. Každá z nich ho sama osebe diskvalifikuje na výkon akejkoľvek verejnej funkcie, lenže volič mu dal mandát.

Volič by si, samozrejme, zaslúžil, aby s dôsledkami svojho volebného rozhodnutia prežil celý volebný cyklus. Je to najlepší spôsob výchovy k zodpovednejšej voľbe pri najbližšej príležitosti. Lenže sa môže stať, že ak Igor Matovič dovedie úbohé zvyšky svojej koalície k riadnemu termínu volieb, nezostane nič, čo by sa v nich ešte oplatilo zachraňovať. Richard Sulík to síce nezmení, on sám je skôr súčasťou než riešením problému, no ctí ho, že sa na likvidácii štátu aspoň odmieta ďalej podieľať.