Oblačno
21°
Bratislava
Oskar
8.8.2022
Komentár Arpáda Soltésza: Viktor Orbán ohlásil éru parazitického nacizmu
Zdielať na
Archív

Komentár Arpáda Soltésza: Viktor Orbán ohlásil éru parazitického nacizmu

Zdroj: fotosita

Maďarský vodca Viktor Orbán mal na letnom festivale Tusványos v rumunskom Băile Tușnad jeden zo svojich pravidelných prejavov, pri ktorých zvykne oznamovať kľúčové politické rozhodnutia. Tentoraz neoznamoval nič, čo by sme dávno nevedeli, prekvapujúca bola iba jeho otvorenosť. Bude dôsledne trvať na čistote rasy v Maďarsku a zderie zo sveta jeho závratné dlžoby voči Maďarom. Taká je jeho ambícia.

Reči o tom, že svet Maďarovi vždy viac vzal, než mu dal, by boli za normálnych okolností nanajvýš úsmevné, a sotva hodné povšimnutia. Viktor Orbán nie je prvý a celkom určite ani posledný, kto opisuje od Adolfa Hitlera, veľký šíry svet sa ho však naozaj nemá prečo báť. Je to jednoduchá otázka proporcií.

Znepokojení by mohli byť iba jeho bezprostrední susedia, aj to iba mierne. Vodca, samozrejme, nezabudol pripomenúť, že Maďari musia byť jednotní, v materskej krajine i na maďarsky hovoriacich územiach za jej hranicami, nech je určite jasné, že sa neprihovára len vlastným občanom a voličom. Človeku schopnému počúvať s porozumením však napovie už fakt, že jeho vízia maďarskej stratégie do roku 2030 odznela na rumunskej pôde.

Viktor Obán rozdelil Európu na dve nepriateľské časti. Jednu tvorí post-Západ, nevyhnutne spejúci k zániku, pretože jeho obyvateľstvo sa zmiešalo s cudzími rasami a jeho národy tým pádom prestali existovať. Nádejou kontinentu je nový Západ, ktorý sa presťahoval do strednej Európy, kde ešte národy chápu dôležitosť rasovej čistoty. Niekedy na konci tejto dekády sa podľa jeho výpočtov moc Západu definitívne zrúti, no zostane tu rasovo čisté Maďarsko ako dedič zaniknuvšieho impéria. Odhalil aj svoju aj víťaznú stratégiu, ktorá k tomu povedie - stačí sa od všetkého držať bokom.

Viktor Orbán uznáva, že vojna je zlá, dokonca dokáže bezchybne identifikovať skutočnú podstatu zla – rodičia v nej prichádzajú o deti a deti o rodičov. A dokonca aj pre maďarského vodcu by to bolo neprijateľné, keby prichádzali o deti maďarskí rodičia, alebo keby maďarské deti prichádzali o svojich rodičov. Genocída Ukrajincov ruskými fašistami je však podľa neho vojnou dvoch slovanských národov, s ktorou Maďarsko nechce mať nič spoločné. Nevyslovil to nahlas, no odkaz je jasný: Keď sa Slovania sami medzi sebou vyvražďujú, Maďar si má vyložiť nohy, naliať si vínny strek a spokojne rátať svoje zisky.

Viktor Orbán nechce mať nič spoločné ani s dekadentným post-Západom, to hovorí veľmi jasne a otvorene. Bude však všetkými prostriedkami bojovať, aby naďalej dostával svoje peniaze od Európskej únie. To je zápas, v ktorom je rovnako odhodlaný a nekompromisný ako v odmietaní všetkého ostatného. Jeho stratégia rastu je teda vo svojej prapodstate parazitická. Cudzie vezmeme, svoje nedáme. Zrejme je však spravodlivá, lebo veď svet je Maďarsku veľa dlžný, hoci sa vodca nahlas nezmienil, kedy a ako tá pohľadávka vlastne vznikla.

Prišlo, samozrejme, aj na pôrodnosť, gender a mnohé iné obľúbené heslá moderného fašizmu, no skutočný posun predstavuje práve požiadavka na rasovú čistotu strednej Európy. Viktor Orbán tým vymedzil dva dôležité strategické ciele svojej politiky. Prvý z nich je rýdzo ideologický. Maďarsko opúšťa zatuchnuté vody fašizmu a začína budovať rasovo čistý nacistický štát. Je pripravené preukázať značnú mieru blahosklonnosti k etnikám, ktoré dokážu prijať svojbytnú maďarskú kultúru a splynúť s ňou, no príslušníci iných rás v ríši nemajú miesto. Je to základná podmienka, o ktorej sa nediskutuje.

Druhý cieľ je územný. Vodca hovorí za celú strednú Európu, nie len za svoj štát, či susedné územia, ktoré obývajú Maďari. Viktor Orbán nikdy nereční náhodne a nepremyslene. Že je nacista, ešte neznamená, že nie je aj nadaný stratég. Stavil na kolaps západnej civilizácie, a keď svoju stávku vyhrá, mohol by sa ešte dožiť svojho uhorského mikrorimpéria pod záštitou Moskvy alebo Pekingu. No nemusel by sa. Maďarsko má totiž vskutku vysoký potenciál, aby obrovskou rýchlosťou predbehlo Západ, a to práve v úplnom krachu. Teda, aj v tom ekonomickom, morálnym a politickým prešlo už dávno.

Za ostatných 15 rokov stratil forint zhruba 50 percent svojej hodnoty, na rozdiel trebárs od takej českej koruny. Aj poľský zlotý za ten čas oslabil, ale o 15 percent. V Maďarsku sa fakt nežije ľahko, práve preto stála popularita fašistickej vlády aj na tom, že zastropovala náklady na energie pre domácnosti. Rozdiel v trhovej cene vyrovnávala zo štátneho rozpočtu. To, čo stálo 296 miliárd forintov ročne, by ale dnes vyžadovalo 2 051 (slovom dvetisíc päťdesiat jeden) miliárd. Zapísané číslicami to vyzerá takto: 2 051 000 000 000 HUF.

Viktor Orbán na Tusványosi priznal, že štát bude dotovať už len ich priemernú spotrebu, a čo domácnosti minú navyše, za to si samé zaplatia trhovú cenu. Koľko je priemerná spotreba a z čoho sa ráta, zatiaľ nevedno, je však jasné, že nacionálne socialistický ekonomický zázrak práve skončil. Inflácia je dvojciferná, importovaný tovar sa stáva pre mnohých cenovo nedostupným. Vodca oznámil, že nové investície štát nezačne, ale dokončí, čo začal. Alebo sa o to aspoň pokúsi.

Ambície Viktora Orbána sú vskutku impozantné, proporčne porovnateľné s ambíciami Vladimíra Putina. Majú aj podobný charakter. A, na naše nemalé šťastie, má Maďarsko podobnú silu a výkon ako Rusko. Vodca je len lokálny mikroputin s globálnou ctižiadosťou. Ak Európska únia nezopakuje tú chybu, že bude financovať jeho nepriateľský nacistický režim, pokojne si môžete staviť menšiu sumu na nie veľmi trpezlivú povahu vždy ochotne rebelujúceho maďarského národa. Revolúcie v Budapešti nebývajú nežné.