1°
Bratislava
Juraj Krúpa o napätí medzi Kosovom a Srbskom: Európa by dokázala uniesť aj ďalší konflikt
Juraj Krúpa o napätí medzi Kosovom a Srbskom: Európa by dokázala uniesť aj ďalší konflikt
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Prímerie na Balkáne je krehké a kedykoľvek môže vybuchnúť ako sud s pušným prachom. Zhodujú sa na tom nielen odborníci, ale tento názor zastáva aj predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS). Udalosti posledných 24 hodín jasne ukázali, že k vyvolaniu nepokojov stačí málo.
Odídenec z OĽaNO a najnovšia posila SaS Juraj Krúpa v 24podcaste TV JOJ potvrdil, že konflikty a napätie sú medzi Srbskom a Kosovom stále a na rozdúchanie vášní stačí málo. Napriek tomu poznamenal, že napätie v Kosove, hoci by aj vyvrcholilo ozbrojeným konfliktom, sa Slovenska nedotkne. Iné by to však bolo v prípade, ak by sa nepokoje preniesli aj na územie Bosny a Hercegoviny. Zvládla by Európa uniesť ďalší ozbrojený konflikt a kto by z neho vyťažil najviac? Dozviete sa vo videu:
Za nepokoje mohol recipročný zákon
Kosovská vláda v nedeľu večer rozhodla, že o mesiac odloží implementáciu nových pravidiel na hraniciach so Srbskom, ktoré vyvolali napätie na severe krajiny, kde etnickí Srbi blokovali cesty a neznámi ozbrojenci strieľali na policajtov. Pri nedeľnom incidente nikto neutrpel zranenia, ale polícia napriek tomu uzatvorila dva hraničné priechody so Srbskom.
Najnovšie napätie vo vzťahoch Belehradu a Prištiny vyvolalo opatrenie, podľa ktorého osoby vstupujúce na územie Kosova so srbskými dokladmi totožnosti ich budú musieť od 1. augusta počas pobytu v krajine nahradiť dočasným dokladom. Etnickí Srbi, ktorí majú evidenčné čísla vozidiel vydané Srbskom, ich mali do dvoch mesiacov vymeniť za kosovské.
Kosovský premiér Albin Kurti v nedeľu povedal, že ide o recipročný krok, keďže Belehrad požaduje to isté od kosovských občanov vstupujúcich do Srbska. Po stretnutí s americkým veľvyslancom v Kosove Jeffreym Hovenierom informoval, že jeho vláda sa rozhodla vyhovieť jeho požiadavke o odloženie implementácie nového režimu o 30 dní, teda do 1. septembra. Vláda vo vyhlásení tiež uviedla, že sa bude usilovať o to, aby boli v pondelok "odstránené všetky barikády a bola nastolená úplnú sloboda pohybu". Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell na Twitteri privítal rozhodnutie Prištiny a uviedol, že očakáva, že "všetky zátarasy budú okamžite odstránené".
Kremeľ žiada dodržiavanie práv
Moskva plne podporuje postoj Belehradu v situácii okolo Srbska a Kosova a považuje ho za konštruktívny, uviedol v pondelok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Ako informovala španielska agentúra EFE, Peskov ubezpečil, že Rusko stojí na strane Srbov. Dodal, že Rusko považuje zámer kosovských orgánov zakázať na svojom území srbské dokumenty za "absolútne neopodstatnený".
Tieto požiadavky označila Moskva za neprimerané. Peskov privítal, že nateraz sa podarilo zabrániť zhoršeniu situácie. Upozornil pritom, že ide len o mesiac trvajúci odklad, preto je "dôležité, aby všetky strany boli rozumné". Kremeľ prostredníctvom Peskova apeloval na krajiny, ktoré uznali Kosovo a vystupujú ako garanti, aby využili všetok svoj vplyv a varovali kosovské orgány pred neuváženými krokmi vedúcimi k ďalšej eskalácii napätia.
"Žiadame, aby boli rešpektované všetky práva Srbov," povedal na tlačovej konferencii Peskov a zdôraznil, že Moskva "bezpochyby absolútne podporuje Srbsko". Najnovšie napätie vo vzťahoch Belehradu a Prištiny vyvolalo opatrenie, podľa ktorého osoby vstupujúce na územie Kosova so srbskými dokladmi totožnosti ich mali od 1. augusta počas pobytu na kosovskom území nahradiť dočasným dokladom.
Čo presne sa udialo?
V nedeľu večer stovky etnických Srbov zaparkovali kamióny, cisterny a iné veľké vozidlá na cestách smerom k hraničným priechodom Jarinje a Brnjak, čím zablokovali dopravu, informoval spravodajca AFP. Okolo barikád sa zhromaždili davy miestnych Srbov s úmyslom tam zostať. Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu varoval, že "Srbsko vyhrá", ak budú Srbi napadnutí.
Kurti následne obvinil Vučiča z podnecovania "nepokojov". Mierové sily z misie KFOR pod vedením NATO vo vyhlásení označili bezpečnostnú situáciu na severe Kosova za napätú. Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Väčšina členských štátov EÚ ju uznala, avšak Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko tak doteraz neurobili.
Etnickí Srbi, ktorí tvoria väčšinu na severe Kosova, neuznávajú autoritu Prištiny. Zostávajú politicky lojálni Srbsku, ktoré im stále poskytuje finančnú podporu. Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom pod záštitou EÚ, ktoré sa začali v roku 2011, zatiaľ neviedli k normalizácii vzťahov.