2°
Bratislava
Napätie medzi Čínou a Taiwanom stúpa: Prípadný konflikt by mal dopady aj na Slovensko, reaguje odborník
Napätie medzi Čínou a Taiwanom stúpa: Prípadný konflikt by mal dopady aj na Slovensko, reaguje odborník
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Napätie na Taiwane za posledných niekoľko dní stúpa. Už i tak vyhrotený vzťah krajiny s Čínou vyostrila minulotýždňová návšteva šéfky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Bezpečnostný analytik Ivo Samson sa domnieva, že aj napriek ostrým výrokom Číny, Taiwanu i Spojených štátov napokon otvorený konflikt nenastane. Avšak, v prípade ak by k tomu skutočne prišlo, podľa odborníka by jeho dopady pocítila aj Európa.
Minulotýždňová návšteva Taiwanu Pelosiovej vyvolala vyostrila už i tak napätú situáciu medzi Čínou a Taiwanom. Ešte pred jej príchodom do krajiny Čína varovala, že to bude mať vážne dôsledky. "Americkí politici, ktorí sa v otázke Taiwanu zahrávajú s ohňom, neskončia dobre," povedal čínsky minister zahraničia Wang I.
To, zdá sa, političku neodradilo a krajinu skutočne navštívila. V Taiwane tiež vyhlásila, že Spojené štáty nedovolia, aby Čína krajinu úplne odizolovala. „Čína si robí nárok na Taiwan a argumentovať s nimi o tom, že to nie je len vzbúrenecká provincia Číny, je zbytočné. Je to oficiálny slogan, ktorý patrí k čínskej politike i verejnej mienke,“ vysvetlil.
Reakcia Číny na návštevu Pelosiovej
Avšak po návšteve Pelosiovej sa napätie medzi oboma krajinami ešte zvýšilo. Dokazujú to napríklad mnohopočetné vojenské cvičenia Číny v okolí Taiwanu. Aj Taiwan započal vojenské cvičenia, ktoré majú simulovať reakciu na čínsky útok.
Ešte počas návštevy Pelosiovej čínska armáda vyhlásila "stav zvýšenej pohotovosti“, so Spojenými štátmi tiež krajina čiastočne prerušila spoluprácu. "Skutočným zámerom Číny je zmeniť status quo v Taiwanskom prielive a celom regióne," vyhlásil v utorok šéf taiwanskej diplomacie Joseph Wu, čím reagoval na cvičenia Číny v okolí krajiny.
"Dobiť Taiwan vojensky by vôbec nebolo zložité, no Spojené štáty držia nad krajinou ochrannú ruku. USA nikdy neskrývali, že v prípade útoku na Taiwan budú vojensky stáť za Taiwanom, čo je vyhrážka i reálna politika, ku ktorej zrejme USA bude siahať," vysvetlil Samson.
"Ak to nespravia, musia si zrátať, čo ďalšie sa môže stať. Čína si totiž nárokuje napríklad na časť ostrovov, ktoré patria k Vietnamu, dokonca časť severnej Indie a svoje záujmy má aj v Severnej Kórei," dodal odborník s tým, že v prípade úspešnej invázie na Taiwan možno predpokladať, že by si nárokovala aj na tieto územia. Ako analytik podotkol, v prípade otvoreného konfliktu by nečinnosť USA po stiahnutí vojsk z Afganistanu znamenala ďalší pokles verejnej mienky vo svete.
Otvorený konflikt nepredpokladá
Samson však vznik otvoreného konfliktu medzi Čínou a Taiwanom nepredpokladá. "Čína musí dať najavo, že protestuje proti návšteve predsedníčky dolnej snemovne, čo je tretí najvýznamnejší človek v americkej politike. Čína to preto nemohla nechať bez povšimnutia a musela urobiť gesto. Spojené štáty museli tiež urobiť protigesto,“ dodal.
Ak by však skutočný konflikt predsa len nastal, malo by to dopady aj na nás. "Slovensko aj Európska únia majú v juhovýchodnej Ázii svoje záujmy a koniec koncov je tiež pevne prepojená s Čínou ekonomickými väzbami," dodal Samson s tým, že po pandémii by to bola ďalšia tvrdá rana. Zdôraznil, že Spojené štáty sú, rovnako ako Slovensko, členom NATO.
"Spojené štáty by neboli napadnuté na svojom území, čiže by nemo bolo možné aktivovať článok 5, čo nato urobilo,“ zakončil s tým, že je otázne aký vplyv na úrovni NATO by malo prípadné zapojenie USA do konfliktu.
Napätie narastá dlhodobo
Vzťah medzi oboma krajinami je však napätý dlhodobo. Problémom je to, že Peking považuje Taiwan za časť svojho územia. Krajina pritom už niekoľko desaťročí funguje v podstate nezávisle, má vládu i vlastné demokratické zriadenie.
Čína to však neakceptuje a v prípade oficiálneho vyhlásenia Taiwanu ako samostatnej krajiny hrozí vojenskou odvetou. Peking okrem toho už niekoľko mesiacov zvyšuje aj vojenský či politický tlak na krajinu, napríklad pomocou mnohopočetných vojenských cvičení v blízkosti krajiny.
Spor oboch krajín má korene v udalostiach 20. storočia, keď v občianskej vojne bojovali komunisti na čele s vodcom Mao Ce-tungom proti kuomintangskej armáde generála Čankajška. Mao Ce-tung spor vyhral a začal vládnuť v Číne, Čankajška sa zas uchýlil na územie Taiwanu, kde pôsobil až do svojej smrti.
Rozvoj Taiwanu ovplyvnila okrem iného aj podpora Spojených štátov, ktorá trvá už od obdobia studenej vojny. V roku 1972 bolo podpísané takzvané šanghajské komuniké, ktoré uznalo existenciu len jednej Číny a Taiwan ako jej súčasť. Neskôr v roku 1979 USA prerušili diplomatické vzťahy s Taiwanom. S neoficiálnou podporou však neprestali.