Komentár Arpáda Soltésza: Igor Matovič je Alzheimerovou chorobou slovenskej demokracie

Komentovať výroky Igora Matoviča je nudná, neproduktívna a slaboduchá zábava. Sú rovnako náhodné a nekonzistentné ako výtrysky jeho nápadov, sledujú rovnaké ciele. Rýdzo osobné ciele, ktoré nikoho iného nemajú prečo zaujímať. Ale teda pre poriadok uveďme aj príklad: Richard Sulík nedokáže vykonávať funkciu ministra hospodárstva, jeho činnosť je pohromou pre celú krajinu, a preto je povinný vykonávať ju ďalej. Treskúca sprostosť, ktorá by neobstála ani v najlacnejšom pohostinskom zariadení po piatom pive a desiatej borovičke, je oficiálnym politickým stanoviskom lídra koalície.

Je tu aj iný zábavný príklad, ale vyžaduje znalosti z matematiky na úrovni piateho ročníka základnej školy. Richard Sulík podľa Igora Matoviča nezastropoval ceny elektriny pre domácnosti, pretože bude dvakrát vyššia ako dnes. Nuž, nedá sa vylúčiť, že minister financií nepozná rozdiel medzi podlahou, od ktorej ceny stúpajú a stropom, ktorý ich má zastaviť. Keby však vcelku nenáročnej slovnej úlohe venoval pár hodín s papierom, ceruzkou, gumou a vlastnými desiatimi prstami na rukách, azda by aj sám dokázal vyrátať, že dvakrát drahšie je päťkrát lacnejšie než desaťkrát drahšie. Lebo aj tak draho môže byť, a to by už mohlo ohroziť aj fyzické bytie kohokoľvek, kto za to bude v danom okamihu zodpovedný. Dá sa dokonca pochopiť, že Igorovi Matovičovi by sa v takej nevábnej verzii budúcnosti zišla obeť, ktorú by mohol predhodiť davu s fakľami, vidlami a povrazom. Len neexistuje dôvod, prečo by mal túto rolu Richard Sulík dobrovoľne akceptovať.

Kocky sú (za)hodené. Igor Matovič, keďže nie je schopný porozumieť dôsledkom svojho konania, neodstúpi. Ministri za SaS demisie podajú, lebo dôsledkom konania Igora Matoviča v plnej miere rozumejú a, ako väčšina z nás, majú pud sebazáchovy. Komu tento základný inštinkt dočista chýba, je biely kôň, ktorého Igor Matovič posadil do svojho kresla. Volá sa Eduard Heger (nemusíte si to pamätať, nie je to dôležité) a de iure je to predseda vlády Slovenskej republiky.

Eduard Heger neponesie len plnú morálnu a politickú zodpovednosť za zlyhanú správu krajiny, ale aj právnu, ak sa mu to len nepodarí uhrať na nepríčetnosť. Na svojom poste nevykonáva vlastnú vôľu, čiže nemôže odvolať ministrov financií a hospodárstva, hoci presne to by každý príčetný a svojprávny premiér urobil už pred mesiacmi. Keď čelí štát pandemickej, ekonomickej, geopolitickej a klimatickej kríze zároveň, vláda nemôže byť kompletne zablokovaná duševnou krízou dvoch jej členov.

Biele kone však nerozhodujú, iba podpisujú, užívajú si benefity svojho formálneho postavenia a nesú zodpovednosť pred zákonom. Keď podvod definitívne praskne, ich život sa radikálne zmení k horšiemu. Keby sa chcel Eduard Heger svojmu smutnému osudu vyhnúť, ušetril by ministrom za SaS cestu do paláca a doručil by Zuzane Čaputovej demisiu on sám. Tým by padla celá vláda a otvoril by sa priestor na jej kompletnú rekonštrukciu, alebo na predčasné voľby.

Niežeby predčasné voľby sľubovali akýkoľvek žiaduci výsledok. Ten ale neprinesú ani voľby v riadnom termíne. Čím neskôr, tým horšie, a tým lepšie pre Roberta Fica a fašistov. Kým tu ale nejakú demokraciu máme, existuje jediný férový spôsob, ako korigovať fatálne volebné omyly, akým je súčasná mocenská garnitúra neschopná moc vykonávať a neochotná vzdať sa jej. Jedine volič môže rozhodnúť, či to s ňou chce skúšať ďalej. Aj keby sa mal rozhodnúť, že definitívne rezignuje na vlastnú slobodu a práva, bude lepšie, keď si vyberie hlasovacím lístkom než pouličným násilím.

Takto prvoaprílová vláda iba stratí väčšinu v parlamente a bude pomaly vyhnívať. Veľa bude závisieť od Borisa Kollára a jeho schopnosti nakúpiť ďalších fašistických alebo nacistických poslancov. Zatiaľ to preňho nevyzerá nádejne, pretože im nedokáže dať toľko, koľko im dokáže Robert Fico v prijateľnom časovom horizonte sľúbiť. Už o pár mesiacov sa môže slovenský politický režim pod vplyvom kríz zrútiť a mafia s fašistami môže nielen prevziať moc, ale rovno aj zmeniť ústavné zriadenie a vyhnúť sa akýmkoľvek budúcim voľbám.

Keby sme sa na to dívali z inej krajiny, azda by sme videli aj komický prvok v predstave, že práve Robert Fico a jeho fašisti sú hlavným zdrojom legitimity Igora Matoviča. Vraj nás pred nimi chráni. V skutočnosti to boli na začiatku jeho vlády iba marginálne postavičky z politickej periférie. Jeho nápady a počiny ich zlegitimizovali, z politickej spodiny hlásiacej sa ku genocíde a vraždeniu urobili prijateľnú alternatívu pre kritickú masu zúfalých ľudí.

Na tomto mieste sme kedysi tvrdili, že liečiť Roberta Fica Igorom Matovičom je ako pokúšať sa liečiť týfus cholerou. Bol to omyl. Týfus i cholera sa dajú prežiť, aj keď sotva hneď po sebe. Liečiť Roberta Fica Igorom Matovičom bolo ako pokúšať sa liečiť karcinóm pankreasu Alzheimerovou chorobou. Oboje vás nevyhnutne zabije. Akurát Alzheimer vás pripraví aj o schopnosť uvedomovať si vlastný stav a dôstojnosť.