Jasno
10°
Bratislava
Natália
6.10.2022
Komentár Arpáda Soltésza: Ave Igor, morituri te salutant!
Zdielať na
Archív

Komentár Arpáda Soltésza: Ave Igor, morituri te salutant!

Zdroj: TASR

Mená nových ministrov menšinovej vlády, teda tie, ktoré už bol schopný dať dokopy, oznámil hlave štátu jej nominálny predseda. Verejne ich oznámil minister zemegule Igor Matovič, pretože sú produktom jeho láskavého súhlasu. Premiér iba doručil poštu do paláca a kŕčovito pri tom simuloval ľudskú dôstojnosť. Keby to formálne nebol najmocnejší muž v krajine, aj by ho azda kdekomu prišlo trochu ľúto.

Nominácie odborníkov by v krízovej situácii aj dávali zmysel, keby ich nominoval silný premiér, ktorý za nimi stojí celou svojou politickou váhou a bez váhania pretlačí všetky ich opatrenia, bez ohľadu na to, aké budú nepopulárne. S bielym koňom Igora Matoviča za chrbtom však môžu očakávať nanajvýš kopance od chrbta. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský by im určite vedel dlho a farbisto a rozprávať, čo mu sľubovali, a aká je jeho bezútešná každodenná realita.

Ale veď dobre, noví odborní nominanti neprišli nahradiť kamarátov Igora Matoviča, takže ich vzájomný vzťah by mohol byť o trochu menej osobný. Aspoň do okamihu, kým sa prvýkrát nezrazí ich odborný názor s nápadom ministra pre všetko.

Najzložitejšie to bude mať Karel Hirman na poste ministra hospodárstva. Uznávaný odborník na energetiku celkom určite nemá žiadne politické ambície a mzdou člena vlády si asi ani ekonomicky zvlášť nepolepší. Ak ho dokázali prehovoriť, aby strčil hlavu do slučky a potom sa s povrazom okolo krku ponoril do žumpy, musel niekto vskutku dôrazne apelovať na jeho pocit zodpovednosti. Kariérnym snom preňho táto epizóda celkom určite nebude, ministerské kreslo je vrcholným úspechom pre ľudí, ktorí toho mimo politiky veľa dosiahnuť nedokážu.

V rezorte hospodárstva sú ukryté hneď dve zákerné pasce. Tá prvá je zjavná. Energetická kríza bude jedným z určujúcich problémov najbližších týždňov a mesiacov. Nebude priťahovať iba pozornosť každého obyvateľa Slovenska, ale predovšetkým sa dostane do centra pozornosti Igora Matoviča. Bezpochyby bude mať pár nápadov ako ju riešiť. Skúsenosť nás učí, že to budú spektakulárne hlúpe a nefunkčné nápady, ale budú to jeho nápady, čiže ich realizácia bude absolútne nevyhnutná pre pokračovanie života vo vesmíre. Ak s ním Karel Hirman nepríde do fatálnej kolízie už do konca mesiaca, bude to menší zázrak. Ak vydrží skákať politický odzemok na ostrí noža až do konca roka, mali by sme mu stavať sochy ešte za jeho života.

O to viac, že ak dnes existuje občan tejto krajiny, ktorý ju dokáže uchrániť pre najhoršími dôsledkami energetickej mizérie, je to práve Karel Hirman. Má na to znalosti, skúsenosti, medzinárodné kontakty, renomé i váhu v odborných kruhoch. Problém je v tom, že jeho misiou je, aby bolo menej zle, než najhoršie. Aby bolo dobre, sa dosiahnuť nedá. Aj to, aby bolo menej zle, bude vyžadovať bolestivé zásahy. Subjektívne sa teda nik nebude cítiť lepšie. Že o koľko sa mohol cítiť mizernejšie, nebude objektívne merateľné. Ministrovi hospodárstva sa nakoniec nik nepoďakuje. Väčšina ho bude nenávidieť a Igor Matovič ho bude pre potešenie davu s radosťou štvrtiť na rínku, lebo jeho kamoš to teda nie je.

Významne lepšie by na tom mohol byť nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, a my všetci s ním. Renomovaný kariérny diplomat prichádza do úradu aby zachoval kontinuitu našej zahraničnej politiky. Ľudia s proruským, veľkomaďarským alebo neoľudáckym sentimentom majú všetky dôvody vášnivo ho nenávidieť, ale to je úplne normálna súčasť jeho práce. Človek je definovaný aj tým, kto sú jeho nepriatelia, takže Rastislav Káčer je všetkým, čo si môžeme v jeho rezorte želať. Ivana Korčoka je škoda, jeho náhrada je však prinajmenšom plnohodnotná.

Pomerne pohodlný život, ba priam skvelá kariéra, očakáva ministra spravodlivosti Viliama Karasa. Boris Kollár sa síce k jeho nominácii nehlási, ale keby ho vyberal osobne, nikoho lepšieho by nenašiel. Šéf advokátskej komory harmonicky ladí s jeho záujmami, a to už z podstaty veci. Nech by sme sa už na to totiž dívali akokoľvek, skutočne niet dôvodu považovať advokátsky stav za železnú päsť boja proti korupcii. Ich prácou je obžalovaných z korupcie obhajovať. Je to, samozrejme, v úplnom poriadku a nie je to nijaký mravný poklesok. Každý má právo na obhajobu. Zároveň je však celkom prirodzené, že myseľ advokáta nie je nastavená akurát na nekompromisné stíhanie zločinu.

Môžeme očakávať, že z nefunkčného trhacieho kalendára, na ktorý koalícia zredukovala súdnu reformu Márie Kolíkovej, nezostane vôbec nič. Teda v lepšom prípade. V horšom nás očakáva chaos a ešte nižšia vymožiteľnosť práva ako doposiaľ. Boris Kollár teda môže iba získať, alebo prinajmenšom o nič nepríde.

Ministra školstva zatiaľ nemáme a v zásade ho už ani nepotrebujeme. Ak v tomto školskom roku pošlú žiakov opäť domov, na energeticky menej náročné dištančné vzdelávanie, môžeme začať vydávať každému občanovi rovno pri narodení aj vysokoškolský diplom, alebo aspoň začať uznávať rodný list namiesto maturitného vysvedčenia. Oba doklady budú mať zhruba rovnakú vážnosť a ušetríme pár drobných za prevádzkové náklady a platy učiteľov. V tomto okamihu sa však ako najlepší kandidát objektívne javí práve poslanec Richard Vašečka. Rodičom by sa aspoň uľavilo, že systém skolaboval a ich deti nemusia povinne chodiť na výplach mozgu svätenou vodou.