Milanová hovorí o lepšej legislatívnej ochrane novinárov, útokom pritom čelia až dve tretiny z nich

BRATISLAVA / Väčšina novinárov by privítala, ak by existovala inštitúcia, ktorá by im pomohla v prípade útokov, vyhrážok, ale aj v momente, keď sa stanú cieľom šikanóznych žalôb. Podobnú iniciatívu chce vytvoriť Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Až dve tretiny novinárov čelia útokom

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo prieskum, z ktorého vyplýva, že ani päť rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa v oblasti ochrany novinárov veľa neposunulo. Dvaja z troch slovenských novinárov za uplynulých 12 mesiacov zažili hrozbu alebo vyhrážku. Naznačuje to výskum, ktorý pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka spracovala agentúra AKO.

"Z výsledkov online dotazníkového výskumu, distribuovaného medzi slovenskými novinármi tiež vyplýva, že väčšina tých, ktorí sa vedeli vyjadriť, je presvedčená, že počet incidentov voči novinárom sa za uplynulých päť rokov zvýšil. Najpočetnejšie sú pritom priame verbálne útoky a najmä útoky online. Do výskumu sa od 28. novembra 2022 do 16. januára 2023 zapojilo viac ako 400 novinárok a novinárov z desiatok redakcií z celého Slovenska," uvádza ICJK. 

Najdôležitejšie zistenia výskumu:

• Viac ako dve tretiny (66,2%) novinárov zažilo v uplynulých 12 mesiacoch incident (útok alebo hrozbu).
• 47% si myslí, že za 5 rokov sa počet incidentov zvýšil, podľa 22% je na rovnakej úrovni, podľa 8% došlo k zníženiu.
• Najčastejším incidentom (76%) za posledných 12 mesiacov bol verbálny útok (osobný alebo online).
• 85% novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova.
• 16% zažilo autocezúru spojenú s potenciálnymi alebo skutočnými hrozbami.
• 97% novinárov by uvítalo system, ktorý pomáha novinárom čeliacim útoku, v ohrození, alebo žalobe a pod.
• 65% považuje opatrenia zamestnávateľa v oblasti ochrany novinárov za dostatočné, 35% za nedostatočné.

Prečítajte si tiež

30 rokov SR: Analýzy 24 o vývoji médií

Reči sa rozprávajú, chlieb sa je

Podľa dočasne poverenej ministerky kultúry Natálie Milanovej potrebuje demokracia slobodné médiá, ktoré by boli nezávislé od politickej moci, ale aj od ekonomických či lobistických tlakov. Poznamenala to v úvodnom príhovore na konferencii Media Freedom 2023. 

Milanová pripomínala aj záujem rezortu o to, aby sa bezpečnosť novinárov zvýšila, legislatívne sa však zatiaľ veľa nezmenilo. Natália Milanová je zároveň členkou predsedníctva hnutia OĽaNO, ktorého šéf na novinárov pravidelne útočí, čo dočasne poverená ministerka zatiaľ nechala bez reakcie. 

Podobne to bolo aj v prípade šéfa parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristiána Čekovského, ktorý síce s vyjadreniami expremiéra, bývalého ministra financií a dnes iba poslanca Igora Matoviča nesúhlasil, na výbor si ho však nepredvoval ani raz. 

Igor Matovič pritom zástupcov verejnosti osočoval od samého začiatku jeho funkčného obdobia a zaradil sa tak k ďalším politikom, ako je Robert Fico, či Andrej Danko.