Herec Lukáš Frlajs o Jurajovi Jakubiskovi: Vedel presne, čo chce, ale herca nechal, aby na to prišiel sám

BRATISLAVA / V piatok 24. februára prišlo Slovensko o legendu tunajšej kinematografie... Vo veku 84 rokov zomrel Juraj Jakubisko – slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, výtvarník. O smutnej správe na Facebooku informovala umelcova dcéra Janette Jakubisková. Na legendu strieborného plátna si zaspomínal aj mladý herec Lukáš Frlajs, ktorý stvárnil hlavnú postavu vo filme Perinbaba a Dva svety.

Perinbaba sa natáčala pomerne dávno, ako si spomínaš na tú spoluprácu?

Je to až taký sen, lebo byť hlavnou postavou vo filme pána Jakubiska bola pre mňa obrovská česť. Doteraz neverím, že sa to vôbec stalo a vnímam to, ako životný zážitok, lebo človeka to naučilo veľmi veľa. 

O Jurajovi Jakubiskovi sa v odborných kruhoch hovorí, ako o géniovi obrazu a takej tej tvorivej symbiózy v rámci filmu. V rámci tej skúsenosti, čo bolo pre teba najhodnotnejšie?

On mal všetko v hlave do poslednej bodky, či už to bol scenár, rekvizity, kostýmy, všetko mal v hlave vymyslené dopredu, a to s celým tímom okolo Perinbaby. Mal vždy takú jasnú víziu, že to bolo fascinujúce sledovať. Mal klapky na očiach a išiel, išiel, išiel, až kým to nebolo presne podľa jeho predstáv a pokým to nevyzeralo tak, ako to on chcel. Sledovať tento proces bolo fascinujúce. On by naozaj dokázal točiť hodiny, aj keby sme my padali od únavy, hladu a smädu, on by ešte stále vládal točiť ďalej. 

Vždy sú zaujímavé režijné pripomienky. Aký tip dával Juraj Jakubisko?

V tomto bol Juraj veľmi vtipný. On vedel čo chce, ale nikdy to nepovedal priamo. Nechal herca nech sa trochu vytrápi a príde na to sám tak, aby to zapadlo do jeho režijnej koncepcie. On vedel, čo chcel, ale vždy nás k tomu priviedol nepriamo. Rád vtipkoval, hoci si na konkrétne príklady nespomeniem, bolo ich veľmi veľa. 

Aká bola na pľaci atmosféra? Bol to taký ten iný svet?

Absolútne! My sme točili v neuveriteľne krásnych prostrediach, ktoré Juraj vybral, a naozaj, keď človek na chvíľu vypol hlavu, tak sa ocitol v sne a zabudol, že sa nachádza niekde na východe Slovenska. Všetko bolo magické. Keď v lete lietal sneh, skoro sa zdalo, že sa tam naozaj dejú nejaké čary.

Bál si sa, keď si získal hlavnú postavu v Jakubiskovom filme? Mal si obavy z toho, že si napríklad urobíš hanbu?

Určite. To sa deje doteraz, že si vôbec nie som sám sebou istý. Mal som obrovský rešpekt nielen pred filmom, ale aj pred pánom Jakubiskom. Uvedomil som si, že ja s ním ani nemám fotku, ktorú by som odfotil ja sám, lebo som sa ho s tým bál otravovať. Popri ňom som bol takým malým chlapcom.  

Čo ti zostane v pamäti z natáčania?

To sa nedá vypichnúť len jeden moment, lebo každý deň bol niečím výnimočný a povedal by som, že až exkluzívny. 

​