Ak je Zuzana Čaputová v Londýne, pozvali ju omylom

Ktokoľvek by kandidoval v prezidentských voľbách proti Zuzane Čaputovej, bude mu stačiť jednoduchý slogan: „Sľubujem, že v časoch prípadných kríz budem doma na Slovensku a postarám sa o riadny chod ústavných orgánov.“

Iste, prvoaprílová vláda prevádzkara Eduarda Hegera síce nesmierne pomaly, no kontinuálne padá, odkedy ju Zuzana Čaputová vymenovala. O čosi rýchlejšie, odkedy prišla aj o dôveru v parlamente a stratila legitimitu. Jej pád bol však neustále prebiehajúci proces, na ktorý sme si všetci zvykli, stal sa už akousi novou normou.

V tomto okamihu však vláda definitívne dopadla. Očividne na hlavu, keďže Eduard Heger vykazuje všetky známky politického bezvedomia. Jeho telo, zjavne bez akejkoľvek účasti centrálnej nervovej sústavy, generuje už len náhodné zhluky slov ako „udržanie stability“. Kontrolu by mala okamžite prevziať hlava, ktorú občan nasadil na krk svojho štátu, tá však nie je k dispozícii, pretože musí byť prítomná pri nasadzovaní kráľovskej koruny na inú hlavu iného štátu.

Korunovácia jeho veličenstva Karla III. je bezpochyby významná ceremónia, stále však iba ceremónia, bez akéhokoľvek skutočného politického významu. Nástupníctvo je jasné a nespochybnené, Karol III. de facto vládne od smrti svojej matky, aj to len vo veľmi obmedzenom význame tohto slova. Na jeho korunováciu pozvali dvetisíc hostí, čo môže na pohľad vyzerať ako veľa, v proporciách celého sveta je to však starostlivo vyberaná hŕstka ľudí, ktorí sú mocní alebo vplyvní. Ak je však prezidentka Čaputová práve teraz medzi nimi, a nie doma, vo vlastnom zlyhávajúcom štáte, paradoxne odhaľuje, že medzi nimi nemá čo hľadať. Výkon moci ju nezaujíma a o politický vplyv jej nejde.