Eduard Heger si zložil masku slušného človeka

Keď sa Eduard Heger rozhodol, že predbehne Zuzanu Čaputovú a sám ju požiada o odobratie poverenia, zároveň stvoril nový politický žáner, ktorý by sme mohli pomenovať „naivná drzosť“.

Jeho návrhy prezidentke, aby si na voľné posty dosadila svojich nominantov, alebo aspoň ponechala vybraných ministrov, by boli nezmyselné, keby si čo i len na sekundu myslel, že ich hlava štátu môže zobrať vážne. Je podstatou prezidentskej vlády, ktorá je iba dočasným núdzovým riešením, že jej členovia sú apolitickí. Prečo by mala hlava štátu niesť bremeno treťotriednych partajných trafikantov, ktorí notoricky zlyhávajú? Ako odborný nominant mohol dávať nejaký zmysel jedine minister hospodárstva Karel Hirman, keby mal dostatok triezveho úsudku, aby nešliapol do Hegerovej strany. Dnes je z neho skrachovaný politik v skrachovanej strane bez budúcnosti. Rastislav Káčer si to aspoň okamžite uvedomil a sám tresol dverami. Zvyšok tvorí ľudská hmota, ktorú je obzvlášť nevkusné tlačiť prezidentke pod nos.

V skutočnosti sa Eduard Heger, s jemu vlastnou ťarbavosťou, pokúšal prehodiť zodpovednosť za všetky svoje zlyhania na hlavu štátu. Nová vláda čoskoro zistí, že v žumpe dejín megalomanských nápadov neskončí iba výstavba Rázsoch a ďalšie rozsiahle časti plánu obnovy, ale aj niektoré základné funkcie štátu. Eduard Heger bezpochyby mal nejaký plán, ako skutočný rozsah katastrofy aspoň do septembra zakryť pred očami verejnosti, vláda odborníkov však nemá žiadne politické ambície, čiže ho bude otvorene pomenovávať a odkrývať. Eduard Heger sa s naivnou drzosťou pokúša prichádzajúcu pohromu už dnes pripísať Zuzane Čaputovej. Možno sa v tom spolieha aj na budúcich spojencov ako je Robert Fico, Milan Uhrík, Igor Matovič a možno i Boris Kollár, ktorému by mohlo byť úzko pri predstave, aké zvlčilosti nájdu úradníci po jeho ľuďoch.

Hlava štátu urobila sériu politických chýb, ktoré priestor pre túto taktiku otvorili, bude však treba často a nahlas zdôrazňovať, že za všetko zlé, čo sa do volieb ešte udeje, nesie zodpovednosť Igor Matovič, a nie Zuzana Čaputová. Ešte aj Eduard Heger, ktorý si práve zložil svätuškársku masku slušného človeka, bol iba jeho biely kôň. Do svojho premiérskeho kresla ho posadil práve preto, lebo si bol absolútne istý, že zaňho poslušne dokoná dielo skazy. A nemýlil sa, dokonané jest. Prehupli sme sa cez okraj, dopadneme tridsiateho septembra.