Deň víťazstva fašizmu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: TASR
Každá zámienka na voľný deň je bezpochyby dobrá, a deň víťazstva nad fašizmom dokonca znie hrdo, je to však mýtus, ktorý práve definitívne stráca svoj význam. Je to výročie porážky nacistického Nemecka, nie fašizmu ako takého. Celkom určite nie slovenského fašizmu. Na víťaznej strane druhej svetovej vojny sme sa ocitli hlavne z propagandistických dôvodov, podľa ktorých hrdinská červená armáda oslobodila spod fašistickej poroby aj nemecký ľud. Odôvodnením bol mýtus Slovenského národného povstania.
Fakty nijako neznižujú odvahu a hrdinstvo tých, ktorí so zbraňou v ruke kládli odpor zlu, no ak máme hovoriť o organizovanom povstaní, stojí za zmienku, že sa začalo v auguste 1944, keď už bolo každému priemerne zorientovanému človeku jasné, že nestojíme na víťaznej strane dejín a Nemecko vojnu prehrá. My sme s ním spoločne útočili na Poľsko i Sovietsky zväz, obavy z následkov boli teda celkom namieste, obzvlášť, keď zahrnieme do rovnice aj zločineckú povahu sovietskeho režimu, ktorý naše územie dobyl od zločineckého nacistického režimu. Nepovstal však národ, iba časť armády, kým iné jej časti radšej neriskovali a vzdali sa Nemcom, ktorí nás začali okupovať aj vojensky. Stále v tom bolo, samozrejme, viac hrdinstva, ako v auguste 1968, keď nás začali vojensky okupovať naši noví sovietski spojenci, ale celonárodným odmietnutím fašizmu to teda podľa žiadnych parametrov nazvať nemožno.
Fašizmus na Slovensku pohodlne prežil porážku nemeckého nacizmu, na pár dekád sa transformoval do komunistickej totality a dnes prežíva renesanciu vo svojej modernejšej podobe. Veľmi mu pomohli sociálne siete, ktoré národu pomohli uvedomiť si, že fašizmus už nie je hanba, ale mainstream. Samotný termín ešte stále mnohým prekáža, aj z trestnoprávnych dôvodov, jeho obsah sa však stáva dominantnou spoločenskou objednávkou. Žijeme v bizarnej krajine, kde by ku Dňu víťazstva nad fašizmom mohol čoskoro pribudnúť ďalší oficiálny sviatok, 30. september, Deň víťazstva nad liberálnou demokraciou. Pokojne budeme sláviť oba. S hrdosťou.