Komentár Arpáda Soltésza: Oveľa lepšie to nebude
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: TASR
Špekulovať o zozname členov prezidentskej vlády je vzrušujúca, nie však úplne zmysluplná kratochvíľa. Menoslov budúcich ministrov síce nebude celkom irelevantný, veľa nám prezradí či hlava štátu dokáže poskladať aj taký tím, ktorý nezničí jej vlastnú politickú kariéru. Mená ako Ľudovít Ódor a Ivan Šimko zatiaľ tvoria veľmi ostrý kvalitatívny kontrast.
Centrum (bez)moci sa teraz definitívne presúva do parlamentu, kde bude hlava štátu, na rozdiel od verejného priestoru, absolútne najnepopulárnejšou političkou. Očakávanie, že by mohla postaviť aj skutočnú úradnícku vládu, síce s obmedzeným mandátom, ale s dôverou zákonodarného zboru, je celkom mimo politickej reality. Novým zborom povereníkov ju bude mlátiť po hlave Igor Matovič, Eduard Heger, Robert Fico i Boris Kollár, tí to už napokon dali jasne najavo. Kto každý sa k nim pridá, ukáže čas, ale pokojne môžete staviť aj väčšiu sumu ako bezvýznamnú, že za výbuch každej jednej míny, ktorú tam po sebe zlyhaná garnitúra zanechá, pripíšu vinu palácu. Človek by mohol byť aj hlupák alebo blázon, a stále by rozumel, že toto je jedinečná príležitosť, ako pod vlastnou špinou pochovať prezidentku.
Mnohí z artistov cirkusu Igora Matoviča musia byť aj znepokojení. Ktože ho vie, či taký úradník bez politických ambícií nezačne verejne hovoriť o tom, čo vo svojom rezorte nájde? Koľko zvlčilostí tam vzniklo, po koľkých zostali stopy a dôkazy? Napríklad Boris Kollár už dávno nebol tak veľmi sám sebou, ako keď vrčal na Zuzanu Čaputovú, že veď hádam nemusí povyhadzovať úplne každého ministra. Dokonca sa kasal, že tú jej vládu, respektíve jej jednotlivých ministrov, budú v parlamente pri každej vhodnej príležitosti likvidovať. Čo je vcelku zábavná predstava. Aby mohli poslanci členovi vlády vysloviť nedôveru, najprv by ju museli dať celej vláde.
Kým o kvalite prezidentskej vlády zatiaľ takmer nič nevieme, kvalita zákonodarného zboru je dlhodobo jasná. Regulárna vláda vychádza z parlamentu, občan si volí iba poslancov, exekutívnu moc už generujú oni. Čo vygenerovali, žiaľ, celkom presne vieme. Kým tento stav neukončia voľby, oveľa lepšie nebude.