Komentár Arpáda Soltésza: Premiér Ódor uspeje, ak bude neviditeľný

Núdzová vláda vymenovaná hlavou štátu bude od prvého okamihu v krížovej paľbe fekálnych diel z obidvoch strán parlamentnej barikády. Keďže jej členovia nemajú žiadne politické ambície, môže im to byť úplne jedno, nemusia si ju všímať vôbec. Stačí, ak si uvedomia triviálny fakt, že človek je definovaný aj tým, kto a prečo ho nenávidí alebo napáda. Existujú útoky, na ktoré je slušný profesionál hrdý. Inak povedané - policajt, ktorého ľúbia mafiáni, patrí k nim, do basy.

Čo môže Ľudovíta Ódora a jeho ľudí zasiahnuť citeľne, sú skôr očakávania ich dobromyseľných, ale často aj naivných fanúšikov. Na počiatku každej frustrácie totiž stojí práve nejaké neprimerané alebo aj celkom nerealistické očakávanie.

Naprieč sociálnymi sieťami i médiami už vybuchuje ohňostroj márnych očakávaní, ako trebárs nápad, aby vláda Ľudovíta Ódora podala demisiu skôr, než požiada o dôveru a vládla v demisii, ale s plnými kompetenciami. Azda by aj bol na zaujímavú akademickú diskusiu o ústavnom práve, ale svojou morálkou dosahuje úroveň, pri ktorej by mohla prezidentka pokojne vymenovať do čela svojej vlády Igora Matoviča, ministerstvo vnútra obsadiť Milanom Mazurekom a na čelo rezortu spravodlivosti posadiť Roberta Fica.

Úvahy, že záchranársky zbor Ľudovíta Ódora by mohol prijímať aj iné než absolútne nevyhnutné byrokratické rozhodnutia, sú celkom scestné. Je takmer isté, že dôveru v parlamente nedostane, legitimitu na riadne vládnutie nebude mať vôbec žiadnu, jeho existencia je anomáliou, ktorá vzišla z úplného zlyhania parlamentu a ním vygenerovanej vlády. Pokojne naň môžeme nazerať ako na tím byrokratických áristov, ktorých úlohou je resuscitovať skolabované inštitúcie a udržať ich životné funkcie, kým ich nevymení legitímna vláda, ktorá vzíde z ďalších volieb (nech by sa už menšine z nás akokoľvek hnusila).

Zoznam ministrov núdzovej vlády naznačuje, že si je toho plne vedomá aj Zuzana Čaputová, tvoria ho napospol technokrati s dobrou povesťou. Kukučkiným vajcom je azda len Ivan Šimko, politik dávno po dátume exspirácie. Buď naozaj nikoho nedokázali zohnať, alebo aj v paláci podľahli mylnému dojmu, že minister vnútra je ministrom polície. V skutočnosti si presne za tú robotu platíme policajného prezidenta, minister vnútra má byť predovšetkým šéfom štátnej a verejnej správy. Jeho najdôležitejšou úlohou bude príprava volieb, o ktorých Robert Fico už teraz vykrikuje, že budú zmanipulované, pre prípad, že by sa niečo zvrtlo a nevyhral by ich.

Tím premiéra Ódora bude úspešný, ak o ňom, okrem vecného oznamovania a vysvetľovania nevyhnutných praktických opatrení, vôbec nebudeme počuť. Mnohých tým určite sklame, ale naplní svoju skutočnú misiu.