Generátory blbej nálady bežia na plný výkon

Svoj vstup do politickej arény čoskoro ohlási aj Pirátska strana, a prečo nie, veď takú ešte nemáme. Až sa postaví pred verejnosť, zistíme, či chce prepadávať lode na Liptovskej Mare, viesť v roku 2023 diskusiu o autorských právach, alebo niečo celkom iné. Názvy politických strán sú u nás tradične náhodné, napríklad Richard Sulík sa ním hlási k solidarite, Robert Fico k sociálnej demokracii a Boris Kollár k rodine. Výsledok je známy a po tvrdohlavom opakovaní rovnakej metódy, žiaľ, aj nemenný.

Kto vytrvalo hľadá, voľačo napokon nájde, napríklad aspoň jednu pozitívnu vec na pirátoch: Nevznikajú delením, aby sa mohli opätovne spájať s tými istými ľuďmi, akurát inak a podľa nových pravidiel, čiže morských lupičov nemusíme vopred podozrievať z oportunizmu a perfídnosti. Naivita je síce stále v hre, hlavne teda politická naivita, ale nedá sa celkom vylúčiť, že ich vedú čestné úmysly a bárs by aj verili čudesným veciam, môžu im veriť úprimne. Na výsledku to ale veľa nezmení.

Slovensko stále priamočiarejšie smeruje k volebnej pohrome, z ktorej sa nebude schopné vyhrabať možno aj niekoľko ďalších generácií. Dôvodom nie je, že fašistickú koalíciu vedú geniálni politickí stratégovia, ale kvalita takzvaných prodemokratických síl, ktorú tvoria rôzne združenia bezcharakterných oportunistov, naivných diletantov a pološialených dobrodruhov. O základných princípoch demokracie mávajú len veľmi nejasnú predstavu, bežne si trebárs mýlia politiku s prácou polície alebo súdov. Aj preto nie sú uveriteľnou alternatívou, obzvlášť po výkone im podobných (či, najčastejšie, ich samých) v súčasnom volebnom cykle.

Problémom nie sú len hlasy, ktoré povyhadzujú na smetisko politických dejín hŕstky fanúšikov týchto záujmových združení. Prepadnú rádovo jednotky percent, za všetkých dohromady. Už zmienení piráti napríklad nie sú spôsobilí napáchať škody väčšieho rozsahu než zlomky percenta odovzdaných hlasov. Demokrati oslabia demokraciu citeľnejšie, ale je to ich posvätné právo a zdravá spoločnosť by takú neplechu pohodlne prežila.

Skutočnou pohromou je znechutenie, ktoré hmýrenie planktónu vyvoláva v prodemokratickom elektoráte. Ak tieto generátory blbej nálady vytrvalo pobežia na plný výkon, môže demokratický volič dospieť k záveru, že všetci politici, starí či noví, sú úplne rovnakí, čiže vôbec nemá zmysel obťažovať sa k volebným urnám. Potom bude mať hnedá koalícia ústavnú väčšinu.