Fico sa potrebuje stať najkompetentnejším fašistom

Robert Fico sa tvári ublížene, že o ňom štátni úradníci hovorili v Bruseli ako o hrozbe pre Západ. A prečo by o tom mali štátni úradníci v Bruseli mlčať? Informovať partnerov Slovenskej republiky, aj keď je to nepríjemné a trápne, je súčasťou práce, za ktorú ich platíme. Ale teda, pri všetkej neúcte k vodcovi Smeru, nech by sme už akokoľvek negatívne hodnotili jeho ľudský charakter, hlupák určite nie je, nehádzal sa o zem iba z akejsi matovičovskej túžby po pozornosti. V tomto okamihu mu preferencie opäť klesajú a emocionálne prepätá tlačovka by mohla zvrátiť vývoj.

Najprv vybavme vecnú podstatu. Tvrdenie úradníkov, že ak Robert Fico vyhrá voľby, Slovensko vystúpi z NATO a z EÚ, je prehnane optimistické. Smer postupuje podľa manuálu Viktora Orbána (aj touto konkrétnou tlačovkou), čiže bude mať snahu zostať v euroatlantických štruktúrach tak dlho, ako to len bude možné, presadzovať v nich záujmy Kremľa a rozkladať ich zvnútra. Je to ako keby IT technik tvrdil, že keď trójsky kôň ovládne váš počítač, okamžite z neho odíde. Isteže v ňom nebude pôsobiť naveky, ale najprv zničí všetko, čo zničiť má a dokáže.

Robert Fico je teda pre Západ väčšou hrozbou, než ho vykreslili slovenskí úradníci. Obvykle to vôbec netají, jasne dáva najavo, kam sa hodnotovo zaradil. V Európskej únii ani v NATO už žiadnych spojencov nemá, politicky sa na Západe zhodne iba s krajne pravicovým extrémom. Nie náhodou s ním vystúpil aj Tomáš Taraba, poslanec z kandidátky fašistov. Zastávali sa „alternatívnych médií“, ktoré masovo šíria ruské hoaxy a dezinformácie, čo je zhodou okolností dobre zdokumentovaný fakt bez akejkoľvek alternatívy. Kľúčový je však kontext, čiže konzistentný postoj Smeru k ruskej dobyvačnej vojne na Ukrajine. Robert Fico upiera napadnutému právo na sebaobranu, odmieta mu pomáhať a sebe vlastným cynizmom to označuje za mierovú snahu. Obrazne povedané, s láskavým úsmevom sa prizerá, ako chlap kope svoju ex ležiacu na zemi, no nezasiahne, pretože on je zásadne proti násiliu (a ktohovie, či si ženská nezaslúži).

Vo vecnej rovine by bol nezmyselný, no v politickej má krik Roberta Fica veľmi jasnú logiku. V prvom rade ním jasne definoval vnútorného nepriateľa. Vonkajší, ako NATO, EÚ, USA a Západ, mu síce vydržia navždy, no vodca, ktorý občas nejakého nepriateľa nenechá verejne štvrtiť na námestí, vyzerá ako slaboch, hrôzu v ľuďoch nebudí, dlho sa pri moci neudrží. Na to je potrebný nepriateľ vnútorný, ktorý je poruke, dá sa likvidovať rýchlo, lacno, podľa aktuálnej potreby a ľubovôle. Erik Kaliňák rovno aj pomenoval, koho sa bude treba po voľbách „zbaviť“.

Robert Fico veľmi dobre pozná nálady v spoločnosti, nepotrebuje na to ani prieskumy od Globsecu. Normálne pozná svoju krajinu. Na to, aby vyhral voľby, nemusí presvedčiť všetkých, iba tú polovicu spoločnosti, ktorá o demokraciu nemá záujem. Jeho jediným problémom je, že sa o tento elektorát preťahuje s množstvom ďalších hráčov. Ak má zvíťaziť, potrebuje sa stať najpresvedčivejším a najkompetentnejším fašistom na scéne. Takým, ktorému volič uverí, že fašizmus nebude len sľubovať, ale ho dokáže aj inštalovať ako reálne fungujúci politický režim. A zatiaľ mu to teda ide výborne. Ak chcete žiť ako v Toliatti, určite dajte hlas Smeru.