Aj Ficov volič radšej vylíže misku eurošošovice než Putinovu plynovú rúru

Hrdzavá ruská horda sa na Ukrajine zakopala, opevnila a viac-menej vysedáva. Viacerí vojenskí analytici tvrdia, že vojna začína svojím charakterom pripomínať prvú svetovú. Má to svoju logiku, kremeľskému režimu by vyhovoval zmrazený konflikt, kým neprebehnú voľby v USA. Keby ich vyhral Donald Trump, pomoc pre Ukrajinu sa skončí a všetko bude inak. Úspech plánovanej protiofentźívy nie je pre nikoho dôležitejší ako pre Ukrajincov, mohla by mať ale významný vplyv aj na slovenské voľby.

Slovenská politická elita dôkladne vyhnila, zrozumiteľnú politickú víziu pre budúcnosť krajiny neponúka nikto, kto je dnes v parlamente. Jednotlivé strany majú veľmi úzko vymedzenú agendu, ak vôbec nejakú, a ani tí, ktorí poctivo hľadajú riešenia aspoň časti reálnych problémov, ich nedokážu zrozumiteľne komunikovať širšej verejnosti. Volebný boj sa obmedzuje na jednoduché pokriky kto s kým a proti komu. Stratégiu nemá nikto, o nejakú taktiku sa zúfalo pokúša iba Richard Sulík. Témy volieb suverénne diktuje Robert Fico, ktorý svoj politický i osobný osud spojil s Kremľom. Ruský fašizmus je nielen najpolarizujúcejším faktorom v slovenskej spoločnosti, ale mu aj umožňuje konečne byť sebou.

Hoci je úroveň slovenského školstva na chvoste vyspelého sveta, priemer slovenskej populácie nie je menej inteligentný ako kdekoľvek inde. Slováci celkom presne vedia, že aj tí najchudobnejší z nich majú vyššiu životnú úroveň, lepšie sociálne zabezpečenie a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť než blahobytní obyvatelia ruského vidieka. Nechcú dopadnúť ako Rusi, ale už vôbec by nechceli dopadnúť ako Ukrajinci. Boja sa, že náš východný sused sa neubráni a vedia, že po ňom sme na rade my. S tým rozdielom, že my sme tu nikdy nebojovali a bojovať ani nemienime. Ak má prísť ruská okupácia, tak teda radšej taká tá mäkká, ako po druhej svetovej vojne. Síce nás olúpia o všetko, ale nechajú nás žiť. Najuveriteľnejším garantom aspoň takejto úbohej istoty preživorenia je dnes Robert Fico. Ostatní fašisti síce núkajú to isté, no v minulosti už vierohodne preukázali, že nedokážu zvládnuť ani samosprávny kraj či svoju vlastnú stranu. Súčasná koalícia pokazila diletantom v politike povesť, takže Smer, ktorý možno nevládol dobre, no určite vládol efektívne, má pred nimi značnú výhodu.

Robert Fico bude ťažiť aj z extrémnej nepopularity rozpadnutej koalície, ale tento zdroj politického kapitálu mu úradnícka vláda svojou osviežujúcu nudnou prácou značne obmedzí. Preňho by bolo výhodnejšie, keby bol Eduard Heger generoval chaos až do 30. septembra, ideálne aj s dobre viditeľným Igorom Matovičom na chrbte. Ťažiskovou témou kampane Smeru bude musieť byť civilizačný konflikt medzi východom a západom. Keby dostali Rusi poriadny vojenský výprask, znamenalo by to aj pre Roberta Fica koniec hry. Aj jeho volič totiž vie, že peniaze chodia z Bruselu. V okamihu, keď sa prestane báť vrahov z východu, s úľavou sa vráti k svojej miske eurošošovice. Bude síce frflať, že je neslaná a bez mäsa, ale vylíže ju do sucha, a s oveľa väčšou chuťou než Putinovu plynovú rúru.