Slobodná spoločnosť je najväčším nepriateľom Ficovej slobody

Keď Robert Fico spomína zaraďovanie mimovládok na zoznam zahraničných agentov, treba ho počúvať pozorne a s porozumením. Netára len tak do vetra, vysiela veľmi jasné politické signály a so vzácnou úprimnosťou hovorí o režime, ktorý plánuje zaviesť, ak sa mu podarí znova uchopiť moc. Odmietnuť vo voľbách demokraciu ako takú je legitímnym rozhodnutím každého voliča, malo by mu však byť jasné, že hlasuje práve za to.

Vytvorenie zoznamu zahraničných agentov, samozrejme, nie je pôvodným nápadom Roberta Fica. V Rusku taký zákon platí už dlho, efektívne znemožňuje fungovanie mimovládnych organizácií a bol jedným z dôležitých krokov na ceste k autoritárskemu štátu. Ten si otvorenú občiansku spoločnosť dovoliť nemôže, rovnako ako ani nezávislé médiá či súdnictvo. Autoritárske režimy netolerujú nijaký typ verejnej kontroly, moc sa v nich nezodpovedá nikomu.

Keď sa Robert Fico prihovára širšiemu publiku, pokúša sa hovoriť aj o bežných politických témach, no v okamihu, keď má pocit, že komunikuje s tvrdým jadrom svojich fanúšikov, používa slovenský preklad Vladimíra Putina a jeho najbližšieho európskeho spojenca Viktora Orbána. Vojna na Ukrajine bude jeho dominantnou témou, pretože je najviac nabitá emóciami a on sa rozhodne nechystá apelovať na rozum. Bude hrať na city, hlavne na negatívne a nízke, pretože tie najlepšie fungujú. Igor Matovič mu ako generátor nenávisti už dlho fungovať nebude, to vie celkom presne, podľa toho, ako už ani on sám nefunguje. Na vývoj vojny zasa nemá vplyv, môže to tam dopadnúť všelijako, Ukrajinci chystajú protiofenzívu, musí si teda vytvoriť väčšiu skupinu menších nepriateľov – mimovládky, médiá, prezidentku, LGBTI. Prirodzene, aj Georga Sorosa, a kto vie, možno sa intenzívnym používaním nakoniec naučí aspoň správne vysloviť jeho meno (Šoroš).

Keďže sa občasným priesakom medzi cieľovkami nedá celkom vyhnúť, bude sa tváriť, že toto všetko je iba volebný marketing. Pravým okom bude žmurkať na fašistické tvrdé jadro – veď viete ako to chodí, musím priviesť späť do stáda aj zblúdilé a vajatavé ovce, nemôžem im hovoriť celú pravdu, lebo by sa zľakli, ale veď vy viete, že viem, kde je sever, kde východ a kadiaľ vedie cesta do Moskvy. Ľavým okom zasa žmurkne na nespokojných a frustrovaných, ktorí by rozhodne neradi zahadzovali čo majú, Európskej únie vrátane, len by po rokoch chaosu radi zasa nadobudli aspoň nejaký ten prísľub istôt – veď to ja len tak, na oko, aby nám tu všakovaké mazureky neprerástli cez hlavu, ale veď viete, že viem, kde je sever, kde západ, aj že peniaze chodia z Bruselu.

Jeden z tých dvoch je však autentický Fico, a ten sa prejavuje vtedy, keď verí, že mu nebudú poriadne rozumieť ani na jednej strane barikády. Keď načrtáva plány, ako potlačiť občianske práva a slobody, hovorí o programovom vyhlásení svojej vlády. Nie je to napokon jadrová fyzika, málokomu demokracia toľko vzala ako Robertovi Ficovi. Slobodná spoločnosť je dnes najväčším nepriateľom jeho vlastnej slobody.