Ódorova vláda troluje politikov

Premiér Ódor nie je naivný a už vôbec nie je hlúpy. Vie, že zo svojho programu toho veľa zrealizovať nemôže, a to zrejme ani nie je jeho skutočnou ambíciou. Rovnako, ako nie je jeho ambíciou získať dôveru súčasného parlamentu. Keby poslanci chceli, aby niekto aspoň trochu uvoľnil napätie a v pokoji dospravoval krajinu do predčasných volieb, boli by sa na úradníckej dohodli sami, nemusela by im ju skladať prezidentka. Navyše je tu aj otázka dôvery širšej verejnosti – ako by sme mohli dôverovať vláde, ktorej by vyslovil dôveru Igor Matovič alebo Robert Fico?

Ľudovít Ódor a jeho ministri prosto jasne pomenovali kľúčové problémy štátu a načrtli ich racionálne, vecné riešenia. V niektorých prípadoch núkajú aj viac verzií, aby si z nich mohli vyberať konzervatívci, liberáli, pravičiari i ľavičiari. Môžu si to dovoliť, práve preto, lebo necítia kŕčovitú potrebu za každú cenu sa zapáčiť, netrpia ideologickou slepotou a nie sú zaťažení osobnými animozitami ani straníckymi vojnami. Nemajú žiadne postranné úmysly, len si tak normálne robia svoju robotu.

Takýto postup môžeme smelo nazvať aj trolovaním bezcharakterných populistov, oportunistických gaunerov i hyperambicióznych hlupákov v parlamente. Vzhľadom na to, že skutočne hodnotovými poslancami, ktorí úprimne veria v to, čo robia, sú, až na skromné výnimky, zväčša iba pravoverní fašisti, troluje úradnícka vláda prakticky celú súčasnú politickú garnitúru. Keby do volieb nedokázal nič viac než kúriť, svietiť a ukázať občanovi, ako vyzerá profesionálna robota člena vlády, budeme mať začo byť Ódorovmu kabinetu vďační.