Robiť zo seba chumaja je posvätným právom každého poslanca

Azda najdôležitejšou nudnou neudalosťou tohto týždňa je celkom neprekvapujúce nevyslovenie dôvery vláde Ľudovíta Ódora v parlamente. Nestálo by to za zmienku o nič viac ako východ slnka či striedanie ročných období, celý ten rituálny tanec s lídrami politických strán bol prosto sériou povinných krokov a predpísanými tanečníkmi. Nebol to žiaden flirt a už vôbec nemal viesť k zásnubám. Hodné zmienky, či skôr úškrnu, je práve to, ako sa pri tom premiérovi partneri brali vážne a naparovali.

Vráťme sa k podstate veci. Parlament vyslovil legitímnej vláde nedôveru. Novú už vygenerovať nedokázal. Zároveň sa nedokázal dohodnúť ani na okamžitom termíne predčasných volieb, radšej, so súhlasom hlavy štátu, nechával vo funkcii kabinet bez dôvery, kým pod ťarchou vlastnej neschopnosti definitívne neskolaboval. Ešte stále si mohli sadnúť lídri strán a dohodnúť sa na úradníckej vláde zostavenej z ľudí, ktorí by nevadili žiadnemu z nich, ale ani to neskúsili. Keďže je zákonnou povinnosťou prezidentky dohliadať na riadny chod ústavných orgánov, vlastne jej iné ani nezostávalo, ako to urobiť za nich.

Politicky i ľudsky by sa dalo pomerne jednoducho pochopiť, že takmer nik v parlamente nemá motiváciu vyjadriť prezidentskej vláde podporu. Keď bude populárna, dobré body pôjdu na účet Zuzany Čaputovej, keby sa jej podarilo nejaké spektakulárne babráctvo, hneď by si všetci spomenuli, kto jej dal dôveru a tým pádom aj mandát. No a práve to stačilo povedať - nie je to naša vláda, nemáme jej prečo dôverovať. Rôzni pozorovatelia politiky môžu mať na taký postoj odlišný názor, ale poslanecký mandát je slobodný, zákonodarca má právo rozhodnúť sa a hlasovať, ako sám uzná za správne.

Zákonodarca, samozrejme, má neodňateľné právo urobiť zo seba aj kompletného chumaja, ako to urobili tí naši. Najprv Ľudovítovi Ódorovi pripomínali, že on tu má len kúriť a svietiť, potom, keď im predložil programové vyhlásenie svojej vlády, ktoré bolo formálnou prílohou formálnej žiadosti o dôveru, oplieskali mu ho o hlavu, že je málo ambiciózne. Prosto to pojali ako ďalšiu skvelú príležitosť pripomenúť, že oni sami sa berú vážne aj za nás, takže my už nemusíme. Namiesto toho, aby vec vybavili za desať minút, predháňali sa v zahadzovaní vlastnej ľudskej dôstojnosti dva dni.

Prezidentka Zuzana Čaputová teda, celkom v súlade s pôvodným plánom, poverila kabinet Ľudovíta Ódora vládnutím bez dôvery, až do zostavenia novej vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb. Čo môže byť o necelé štyri mesiace, alebo aj oveľa neskôr. Bude to závisieť len od toho, čo pán volič najbližšie nakydá do parlamentných lavíc.