Zuzana Čaputová vie, čo nechce. Vďaka jej za to

Rozhodnutie Zuzany Čaputovej nekandidovať aj druhý raz kdekoho rozľútostilo, no málokoho prekvapilo. V čase, keď sa rozhodla uchádzať o prezidentský úrad, mohla si ho legitímne predstavovať trochu inak. S pľuvancami a nenávisťou rátať musela, predstava, že nezvládla práve tento aspekt života vo verejnej funkcii je, s prepáčením, infantilná, ak už nie vyslovene hlúpa. Bezpochyby vedela aj to, že ju nečaká päťročná prechádzka palácovou záhradou, Slovensko sa už v tom čase zmietalo v solídnej politickej a spoločenskej kríze.

Čo Zuzana Čaputová v čase svojej kandidatúry predvídať nemohla, bol covid, vojna a úplná deštrukcia spoločnosti pod vládou Igora Matoviča či jeho bieleho koňa Eduarda Hegera. Iste, iný prezident by mohol vykonávať mandát iným štýlom a trochu zmierniť dopady aspoň poslednej z troch menovaných pohrôm. Lenže my sme si zvolili Zuzanu Čaputovú. „Napokon som musela nájsť odvahu opustiť to, kým by som mala byť, aby som opäť naplno mohla byť tým, kým som,“ povedala v rozhovore pre Sme. To azda nevyžaduje žiadne ďalšie vysvetľovanie.

Fňukať nad tým, že prezidentka je schopná triezvo zhodnotiť svoje silné i slabé stránky a vyvodiť z nich zrelé rozhodnutie, by bola vskutku slabomyseľná kratochvíľa. Vážne by práve jej voliči chceli, aby to bolo naopak? Naozaj chcú, aby bola niekým iným? Nevyhrala voľby aj preto, že nešla cestou vykalkulovaného marketingu, ale bola sama sebou a svojim voličom sa páčila práve takáto? Chyba nie je v Zuzane Čaputovej, ale v neprimeraných očakávaniach jej fanúšikov. Nemôžete chcieť noblesnú maminku a rázneho tatka v jednej osobe, bez ohľadu na to, že sa zmenili okolnosti a silná otcovská figúra by vám teraz vyhovovala viac.

Zuzana Čaputová napokon nie je otrokom verejnosti, jej služba nie je nárokovateľná. V dobrých časoch by bezpochyby bola dôstojnou ozdobou Slovenskej republiky, no v tých, ktoré nás čakajú, by mohol byť užitočnejší niekto s trochu odlišnou osobnosťou, aj keby menej peknou, ale takou, ktorej sa politika so všetkou svojou špinou a priori nebridí. Hovorí sa o viacerých potenciálnych uchádzačoch, no nemá zmysel špekulovať. Všetci do jedného budú musieť svoju kandidatúru verejne ohlásiť, dozvieme sa o nich včas.

Na rozhodnutie Zuzany Čaputovej sa nemusíme dívať očami hysterického decka, ktoré opustila matka. Dá sa naň pozrieť napríklad aj tak, že dobrovoľne uvoľnila priestor niekomu, kto bude sa bude v Grasalkovičovom paláci cítiť viac doma. Vďaka jej za to.