Boris Kollár sa mení z plemenného býka na dojnú kravu

Súkromie politikov nepatrí na verejnosť, ani keď ho oni sami ťahajú priamo do národnej rady, jedinou prípustnou výnimkou je, keď ich robí vydierateľnými. Takýto predpoklad však u Borisa Kollára neexistuje, z jeho dobre dokumentovanej minulosti vieme, že neexistuje taká hanebnosť, za ktorú by sa boss parlamentu hanbil. Práve preto aj v slovenčine existuje slovo nehanebný.

Iste, Boris Kollár nie je produktom politiky ale bulvárnej tlače. Ako o jednom z mála o ňom dokážeme s istotou povedať, že ho ľudia nevolili preto, že by netušili, čo je zač, ale práve preto, lebo to celkom presne vedeli. Mal takpovediac trvalé miesto na titulkách bulváru.

On sám je, samozrejme, bezúhonný občan, pretože neexistuje súd, ktorý by bol niekedy právoplatne rozhodol inak. Teda, aby sme boli celkom presní i korektní, žiaden súd o ňom nikdy nerozhodoval. Okrem toho však má Boris Kollár aj povesť. To je už trochu tekutejší pojem, ale ústavný súd sa ním svojho času zapodieval. Povesť je podľa neho niečím, čo si človek po celý život buduje svojimi skutkami, svojím prejavom i prostredím, v ktorom sa pohybuje. A nedá sa teda povedať, že by mal Boris Kollár povesť pokrytca. Otvorene sa hlási k flirtovaniu s nebinárnou prostitútkou či neplnoletým dievčaťom z resocializačného zariadenia, nepoprel svoje kamarátske vzťahy s celebritami slovenského podsvetia. Dalo by sa povedať, že kým ho nezbalila polícia a súd ho nevzal do väzby, povesť Mariana Kočnera nebývala oveľa horšia, akurát jemu sa nepodarilo založiť politickú stranu.

Boris Kollár, ak sa nebojí trestnoprávnych následkov, môže tých pár faciek matke svojho dieťaťa smelo priznať, politicky tým určite neutrpí. Za takú apanáž, akú pravidelne vypláca svojej multirodine, by sa mnohí nechávali fackať aj denne. Nie každý je na svoju dôstojnosť citlivý, práve v politike to vidíme denne. Čo ale šéfovi hnutia polygamných rodín uškodiť môže, je narušenie obrazu stability a harmónie medzi matkami jeho detí. Byť patriarchom rodu, ktorý by sa pri prenose zakladateľovej produktivity na mužských potomkov mohol už v priebehu niekoľkých generácií domnožiť do menšieho politického národa, je niečo celkom iné, než vyzerať ako „sugar daddy“ tlupy vulgárnych, rozhašterených zlatokopiek. Plemenný býk a dojná krava sú dva celkom odlišné verejné obrazy. V okamihu, keď začne Boris Kollár vyzerať ako obyčajný chudák s peniazmi, jeho politická kariéra sa skončí.