Kde sa začína vôľa občana, tam sa končí kompetencia rozumu

Občan si na chvíľu môže vydýchnuť, jeho majetok, sloboda a život sú aspoň do septembrových volieb podmienečne v bezpečí, zákonodarné zhromaždenie de facto ukončilo svoju činnosť. Zákony, ktoré chcel Igor Matovič pretlačiť aj za cenu porušenia rokovacieho poriadku, čo je zhodou okolností tiež zákon, poslanci už schvaľovať nebudú, predčasne ukončili poslednú riadnu schôdzu tohto volebného obdobia. Je príjemným prekvapením, že v sebe našli aspoň toľko politického pudu, aby tentoraz už aj obvyklí spolupáchatelia zatiahli záchrannú brzdu legislatívneho bagra.

Azda by aj bolo na zaujímavú akademickú debatu, či Igor Matovič hrubou silou pretláčal dočista tupé a zväčša aj škodlivé zákony preto, lebo má pocit, že beztak o nič nejde, jemu sú ukradnuté, a kto ich dodržiava, nie je hoden jeho úcty ani žiadnej ohľaduplnosti, alebo podľahol dojmu, že platia iba tie zákony, ktoré vybublali z jeho mozgotrysku spektakulárnych nápadov a na ostatných prosto nezáleží. V skutočnosti však v tejto záležitosti nezáleží predovšetkým na tom, čo si myslí Igor Matovič, iba na tom, čo hovorí zákon.

Nech už bola motivácia jednotlivých strán, ktoré hlasovali za okamžité ukončenie zákonodarnej agónie altruistické alebo zištné, ako napríklad komfortné spláchnutie novely trestného zákona, treba ich počin oceniť. Vcelku neškodnou, ale dobrou ilustráciou kvality legislatívnej smršte boli trebárs zákonom nariadené tri hodiny telocviku. Niežeby mohli žiakom fyzicky uškodiť, ale je jednoducho absurdné, aby poslanci, ktorí na to nemajú žiadnu kompetenciu ani erudíciu, rozhodovali o tom, v akom objeme majú školy vyučovať konkrétne predmety. Už len preto, aby nabudúce nejaký milovník rezňov a chovateľ dobytka zákonom nepresadil v nedeľu povinný Wiener Schnitzel do každej slovenskej rodiny.

Bolo by jednoduché a lacné hádzať vinu za tento konkrétny nezmysel na bývalého tenistu a súčasného zamestnanca OľaNO s.r.o., ktorý ho zbastlil a navrhol. Karola Kučeru však nikdy neplatili za myslenie, teda nie do okamihu, kým ho občan nezvolil za svojho zástupcu v zákonodarnom zbore. A samotný akt voľby, žiaľ, nenahradí vzdelanie či vrodený intelekt. Dopadol, chudák, podobne, ako by trebárs skončil Ondrej Dostál, keby ho ľud zvolil do tenisovej reprezentácie. Spomínať Kučerovu kolegyňu Romanu Tabák, ktorá prišla z rovnakého športu na rovnakej kandidátke, môže vyzerať ako zbytočné (i trochu riskantné, odkedy vie, že facka, po ktorej zvädnete ako tulipán, stojí iba akciových tridsať eur), lenže nezaškodí pripomenúť, že o zákonoch hlasuje dokonca aj ona. Mandát je mandát, kde sa začína voľbami vyjadrená vôľa občana, tam sa končia kompetencie zdravého rozumu.

Je prosto jedno, akú hlúposť alebo zvrhlosť dokážu jednotliví poslanci vymyslieť. Rátajú sa iba hlasy za a proti. To, koľkí sú ochotní za tú či onú stupídnosť či zvrhlosť zdvihnúť ruku. Bolo by užitočné aspoň do tridsiateho septembra nezabudnúť, že v politickej firme Igora Matoviča to pravidelne robili všetci, až do trpkého konca.