Igor Matovič servíruje ohrievaný volebný guláš z červivej mršiny

Mozgový gejzír politickej kreativity zrejme stráca tlak. Igor Matovič opäť sľubuje, že nás nepredá mafii a bude bojovať proti korupcii. V prvom bode mu môžeme veriť, skutočne neexistuje dôvod, aby mu mafia platila za niečo, čo od neho dávno dostala zadarmo. Pokiaľ ide o korupciu, treba dúfať, že volič má lepší kontakt s realitou než Igor Matovič.

Majiteľ OĽaNO už v ostatných voľbách halucinoval o boji proti mafii holými rukami, čo by teda nesedelo, ani keby proti nej naozaj niečo urobil. V skutočnosti iba vykrikoval titulky, ktoré si ráno prečítal v novinách, on sám so žiadnymi nebezpečnými odhaleniami neprichádzal. Patrí sa uznať, že pri tom vedel byť tvorivo nevkusný i otravný, a tým pádom aj viditeľný. Do svojich bojov však nevstupoval s holými rukami, ale vyzbrojený poslaneckým mandátom. Každý zo zúčastnených, počnúc novinármi a končiac ich zdrojmi, ktorých prácu využíval, riskoval významne viac.

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na Slovensku zdvihla neobvykle mohutná vlna hnevu a nenávisti, na ktorej si Igor Matovič obratne zasurfoval. To je napokon disciplína, v ktorej skutočne nemá súpera, ešte aj taký Ľuboš Blaha by sa od neho mal čo naučiť. Spoločenskou objednávkou ostatných volieb bola pomsta. Komuže, okrem fašistov, by ste viac verili, že si rád zalynčuje, bez toho, aby sa ohliadal na obmedzenia právneho štátu a spravodlivého procesu? Ľudia už vtedy cítili, že fašisti sú konkurenti Roberta Fica, nie jeho hodnotoví oponenti či nepriatelia, takže Igor Matovič bol pre mnohých jasnou voľbou.

Robert Fico by teraz protestne zafňukal, ale Igor Matovič aj v tomto sľube hanebne zlyhal. To, ako so svojou štafážou ukazoval prstom, kto každý ešte pôjde do basy, orgánom činným v trestnom konaní nijako nepomáhalo. Naopak, mnohé kauzy by zrejme dopadli inak, keby ich mohli vyšetrovať v pokoji. Trestné konania, v ktorých právoplatne odsúdili vinníkov, sa tak skončili napriek vládnucej garnitúre, nie vďaka nej.

Politik, pokiaľ nie je diktátor alebo monarcha, nemá čo komentovať trestný proces, obzvlášť nie vtedy, keď v ňom stíhajú jeho politických oponentov. Jeho úlohou je vytvoriť prostredie, v ktorom môžu policajti, prokurátori a sudcovia slobodne a nezávisle vykonávať svoje povolanie. Ich úspechy však nie sú jeho zásluhou. Je to rovnako absurdné, ako keby ste premiérovi či ministrovi vnútra osobitne ďakovali za to, že hasiči nenechali zhorieť váš dom, pretože im v hasení aktívne nebránili.

Úplne rovnaké je to aj s potláčaním korupcie. Politik proti nej nebojuje chytaním úplatkárov a ich zatváraním do väzenia. To je práca polície, prokuratúry a súdu. Ak politik naozaj chce obmedziť korupciu, prijíma zákony, ktoré na ňu zužujú priestor. Dôsledne to robila napríklad Iveta Radičová, stačí pripomenúť trebárs povinné uverejňovanie zmlúv so štátom. Za Igora Matoviča urobili kus poctivej práce pre rozširovanie korupčných príležitostí. Pripomeňme si hoci legalizáciu platieb v hotovosti bez limitu. Nová doba kešu. Čo sa dá robiť, keď chcete bojovať proti mafii a korupcii s drahou nevestou, akou je Boris Kollár, musíte platiť drahými darčekmi.

Igor Matovič vchádza do kampane s ohrievaným volebným gulášom minulej sezóny, uvareným z červivej mršiny. Každý presne vie, čo je zač, nič nové už neponúkne. V každej dedinskej krčme nájdete podobného. Je to ten chlapík, čo najhlasnejšie vykrikuje, kto každý dostane po papuli, energicky si vyhŕňa rukávy, ale kým sa strhne naozajstná bitka, je už bezpečne za humnami. V ideálnom prípade aj s peňaženkami, ktoré ostatní v tej strkanici postrácali.