Viktor Orbán sa nepokúsi anektovať juh Slovenska, kým nedostane príležitosť

Keď Rastislav Káčer ako minister zahraničných vecí verejne vyslovil varovanie, že Maďarsko by mohlo mať nejaké tie nelegitímne teritoriálne mokré sny na území svojich susedov, vyvolal solídnu mieru pobúrenia aj medzi jednoznačne prozápadne orientovanými účastníkmi i pozorovateľmi politiky. Viktor Orbán síce káčerovské varovanie sám pravidelne potvrdzuje v dokonale zrozumiteľnej maďarčine, ale veď prečo nezopakovať všetky chyby, ktoré Západ urobil aj vo vzťahu k jeho najbližšiemu spojencovi Vladimírovi Putinovi?

Vodca všetkých Maďarov, nech už žijú na území ktoréhokoľvek štátu, si aj cez uplynulý víkend zarečnil na letnom politickom festivale Tusványos, ktorý usporadúvajú v Rumunsku. Tentoraz bol trochu nudnejší a filozofickejší ako inokedy, podrobne a zdĺhavo vysvetľoval, prečo je dobré mentálne aj politicky zotrvávať v 18. storočí. Keďže o tom dokázal presvedčiť ústavnú väčšinu svojich vlastných občanov, v tomto smere mu niet čo vytknúť, na vrátenie Maďarska do éry konských povozov a petrolejových lámp má nespochybniteľný mandát. Problematické je, že hranice svojej operetnej ríše a mandátu neodvodzuje od medzinárodného práva, ale od národnej mytológie veľkého Uhorska.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí bolo trochu viac realistické a menej ostýchavé, či skôr menej zbabelé, než kritici Rastislava Káčera, čiže mu pred návštevou svojho štátu poslalo demarš so zdvorilým no dobre zrozumiteľným upozornením, že by na území Rumunska nemal spochybňovať jeho územnú integritu. Výzva znela, aby vo svojom prejave nespomínal neexistujúce rumunské územné celky. Odpoveďou vodcu všetkých Maďarov bolo, priamo v prejave na festivale, že požiadavke nerozumie, lebo ak mysleli Sedmohradsko a Sikulskú zem, tie nepovažuje za rumunské. To je presne to isté, ako keď Vladimír Putin nepovažuje Krym alebo Donbas za Ukrajinu. S úplne rovnakými následkami, ak sa aj Viktorovi Orbánovi naskytne príležitosť.

Myslieť si, že tento postoj má oficiálna maďarská politika iba k Maďarmi obývaným územiam na Ukrajine a v Rumunsku, je chybou úsudku, ktorá nemusela nutne signalizovať trestuhodnú stupiditu či zbabelosť, kým fašistické Rusko otvorene nezačalo dobyvačnú vojnu na Ukrajine. Dnes už siganlizuje. Súčasťou diplomacie je aj rázna ochrana územia vlastného štátu, ak ho politický líder susednej krajiny otvorene spochybní. Predvolanie maďarského veľvyslanca je správnym krokom, akurát teda mohlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí vykročiť aj trochu rýchlejšie a ráznejšie.

Viktor Orbán je všeličo možné, no hlupák, pokrytec a zbabelec rozhodne nie je. V tomto okamihu navyše vyzerá ako jediný politický stratég na kontinente. Možno nie najlepší politický stratég, keďže budúcnosť svojej krajiny naviazal na očakávaný úspech imperiálnych ambícií Ruska, konkurenciu však nemá. Plánuje na viac krokov dopredu, svojimi zámermi sa nijako netají, systematicky na ne pripravuje svojich ľudí. Vo festivalovom prejave nezabudol opäť pripomenúť, že (na rozdiel od svojich susedov) Maďarsko investuje významné zdroje do svojej armády, ktorá je dnes už bojaschopná.

Iste, predstava maďarskej armády prekračujúcej Dunaj je dnes celkom mimo reality. Ale že v tomto okamihu nemôže, naozaj neznamená, že o tom Viktor Orbán nesníva. Či bude mať príležitosť, nezávisí iba od neho, no pokojne si môžete staviť aj väčšiu sumu než bezvýznamnú, že keby sa mu naskytla, bez váhania by ju využil. Zodpovedne sa na svoju príležitosť pripravuje, trpezlivo na ňu čaká a otvorene podporuje všetko, čo by ju mohlo pomôcť vytvoriť. Maďarsko sa stáva bezpečnostnou hrozbou, mať ho ako trójskeho koňa ruského fašizmu priamo v Európskej únii hraničí so samovražednou hlúposťou.