Pozývací list pre Viktora Orbána niekto s radosťou podpíše

Pri prejave Viktora Orbána na festivale Tusványos, v ktorom spochybnil územnú integritu svojich susedov, nechýbal ani predseda strany Aliancia Krisztián Forró, vítali ho tam menovite. Ťažko si predstaviť, že by netlieskal spolu s ostatnými zúčastnenými. Bol to napokon práve on, koho vodca všetkých Maďarov, nech by už žili na území ktoréhokoľvek štátu, kritizoval za neschopnosť politicky sa presadiť na odtrhnutých územiach Maďarska. Krisztián Forró mu na sociálnej sieti vzápätí verejne poďakoval a prisľúbil, že 30. septembra dovedie maďarskú reprezentáciu Felvidéku do Slovenskej národnej rady.

O deň starší príspevok Krisztiána Forróa na rovnakej sieti stroho informoval, že predsedu svojho strategického partnera, strany Fidesz, pána premiéra Viktora Orbána, oboznámil s volebnými cieľmi Aliancie. Z verejnej reakcie vodcu sa dá usúdiť, že o schopnosti volebné ciele skutočne naplniť ho nepresvedčil. V tejto konkrétnej veci musíme dúfať, že Viktor Orbán má pravdu a Krisztián Forró sa mýli. Politické ciele Aliancie totiž znamenajú návrat k primitívnemu nacionalizmu a etnickým treniciam deväťdesiatych rokov, na ktoré sme už celkom zabudli.

Po vzniku Slovenskej republiky mal nacionalizmus prevažne slovenské korene. Chrapúnske hejslováctvo Jána Slotu, ktorý chcel „sadať do tankoch a ísť na Budapešť“, na dlhý čas skompromitovalo akúkoľvek rozumnú politiku, ktorá by reflektovala reálne existujúci revizionizmus a iredentu v Maďarsku. So zhovievavými úsmevmi a veľkorysými mávnutiami rúk sme tolerovali fotografie oficiálnych predstaviteľov maďarského štátu pred mapami veľkého Uhorska či ich ubolené náreky nad "trianonskou krivdou", ktoré zo svojej podstaty spochybňujú súčasné usporiadanie Európy a územnú integritu susedov. Nechceli sme byť ako ten hulvát Slota, preto sme si tu nechali vyrásť jeho maďarské klony.

Volebný program Aliancie, ktorý je v čase písania tohto komentára k dispozícii iba v maďarčine, by bol vcelku jasný sám osebe. Zrušenie Benešových dekrétov, zmena územnosprávneho členenia na základe historických regiónov, zavedenie maďarčiny ako úradného jazyka v maďarských župách, ustanovenie maďarskej diecézy s maďarským arcibiskupom, povolenie dvojitého občianstva či zavedenie inštitútu pobytovej karty, aby sme spomenuli aspoň kľúčové body, čitateľne smerujú k územnej autonómii. Keby ste predsa mali pochybnosti, celkom otvorene o tom píše kandidát Aliancie Róbert Králik, ktorý vo svojom texte tvrdí, že preklad programu do slovenčiny je jeho úlohou, preto ho dôverne pozná a rozumie mu: „obsahuje aj zriadenie autonómie (samozrejme, pod iným názvom, ale nazvime veci pravým menom),“ vysvetľuje tým pomalším a menej bystrým.

Keby strategickým partnerom Aliancie nebol práve Viktor Orbán so svojimi operetne imperiálnymi záujmami, azda by to ani nebolo dôvodom na znepokojenie. Oficiálna politika Budapešti, nielen v rétorike, ale aj v praktických krokoch, ako je rozdávanie maďarských pasov či netransparentné nalievanie peňazí do susedných krajín, je však presnou kópiou politiky fašistického Ruska a nevyhnutne povedie k identickým výsledkom, ak dostane príležitosť. Aliancia je z pohľadu materskej krajiny kádrová rezerva užitočných idiotov, azda trochu neschopných, no schopných všetkého.

Štát musí reagovať, je ústavnou povinnosťou jeho predstaviteľov, aby chránili jeho suverenitu a celistvosť. To, samozrejme, neznamená, že by mali naletieť na lacné provokácie a podnikať akékoľvek kroky voči maďarskej menšine alebo jej politickej reprezentácii. Tým by len podporili nelegitímne ciele Viktora Orbána a malej ale hlučnej hŕstky jeho spojencov na Slovensku. Hoc to môže byť kontraintuitívne, Maďari žijúci na „Felvidéku“ sú väčšinovo prirodzenými spojencami Slovenskej republiky. Keby to tak nebolo, vyzerali by volebné preferencie Aliancie celkom inak a Viktor Orbán by bol ku Krisztiánovi Forróvi na Tusványosi oveľa milší. Problémom nie sú naši vlastní spoluobčania, ale fašistické politiky, perfídne praktiky a mocenské ambície nášho autoritárskeho suseda.

Slovensko by minimálne mohlo oznámiť, že ukončuje svoju činnosť vo V4. Praktické dôsledky by síce nemalo, ale bolo by to významné a zmysluplné politické gesto, ktoré by bolo dobre vidieť i počuť. V4 je neformálny spolok, ktorý mal svoj zmysel pred dvomi dekádami. Dnes iba ukazuje našim skutočným spojencom v EÚ a v NATO, že nevieme, kam vlastne patríme. Keď nás hodia cez palubu oni, Viktorovi Orbánovi sa otvorí príležitosť, aby konal podobne, ako dnes koná Vladimír Putin na Ukrajine, ktorú považuje za nespravodlivo odtrhnuté historické územie Ruska. Nejakí forróovia, ktorí s radosťou podpíšu pozývací list, sa potom už nájdu.