Fico s Matovičom nemôžu za všetko, zodpovedajú iba za zlyhanie štátu

Trochu zábavy do zatiaľ najnudnejšej volebnej kampane dejín samostatného Slovenska zatiaľ vnáša len Igor Matovič so svojimi veselo namaľovanými volebnými vehiklami, ktoré neboli vrcholom pokroku, ani keď boli celkom nové. Že vraky s hrubou vrstvou mejkapu, ktoré viac vyzerajú než fungujú, sú dokonalým symbolom jeho politickej eseročky, sme už na tomto mieste dôkladne rozobrali. Ak nerátame jeho atómové debakle, za ktoré platil našimi peniazmi, tento bude zrejme najdrahší a najmenej účinný.

Pokiaľ obyčajným oportunistom a ich kamošom z hnedej štvrte niečo pomôže preliezť cez sedempercentnú hranicu, ktorú potrebujú na vstup do parlamentu, nebudú to päťstovky v žiadnej podobe, ale stávka Igora Matoviča na volebnú demenciu voliča, ktorý dokáže aj v roku 2023 zahodiť svoj hlas v prospech padlého lídra rozpadnutej vládnej koalície. Nedá sa neobdivovať, s akým úspechom sa dokáže tváriť ako opozičný politik, hoci mal na chod krajiny rozhodujúci vplyv.

Volebné obdobie je skrátené, nemuselo by teda byť náročné pamätať si, že Igor Matovič ich veľmi presvedčivým spôsobom vyhral. A nielen to, dokázal po nich zložiť koalíciu s ústavnou väčšinou. Práve pre ňu sa rozhodol vymeniť boj proti mafii za konzumáciu moci s Borisom Kollárom a jeho rodinou. Neexistovala vec, ktorú by nemohol, keby vedel ako.

Nie je, samozrejme, vinou Igora Matoviča, že po dvanástich rokoch politickej hegemónie Smeru sa mu nepodarilo opraviť vôbec nič a Robert Fico je opäť dominantnou postavou slovenskej politiky. Igor Matovič urobil všetko, v čom je dobrý a uspel v tom nad tie najpesimistickejšie očakávania: Skončili sme s menej transparentným systémom ako sme mali za vlády Petra Pellegriniho, vojnou v polícii, rozvrátenými inštitúciami, zdravotníctvom v kolapse a dôkladne fragmentovanou spoločnosťou, ktorá už neverí nikomu a ničomu. Igor Matovič sa narodil pre deštrukciu, dostal na ňu mandát a v plnej miere uspel.

Tisíce odvrátiteľných úmrtí, nepotrestaní papaláši podozriví z korupcie, šikana policajtov, ktorí ich vyšetrujú, osoba generálneho prokurátora s pochybnými hodnotovými a právnymi postojmi, rekordné štátne dlhy, padajúca životná úroveň a ťaživá neistota veľkých skupín občanov, to všetko je výsledkom vládnutia Igora Matoviča. Tak, ako nesie Robert Fico politickú i morálnu zodpovednosť za únos štátu mafiou, vraždu Jána a Martiny či prehnitie systému spravodlivosti, aj Igor Matovič nesie plnú zodpovednosť za dôkladný a rekordne rýchly úpadok v uplynulých troch rokoch. Igor Matovič nie je opozičný ani protikorupčný politik. Proti mafii nikdy nebojoval, iba zásadným spôsobom skomplikoval život policajtov a prokurátorov, ktorí to robili už pred jeho nástupom k moci.

Ani Robert Fico sa nespojil s ľuďmi blízkymi najhrubšiemu podsvetiu tak otvorene ako Igor Matovič. Práve oni dvaja si nemajú navzájom čo vyčítať, jeden bez druhého by aktuálne neboli ničím. Robert Fico dopustil únos štátu a fatálne ho oslabil, Igor Matovič spôsobil, že začal aj fatálne zlyhávať. Sú najčerstvejším dôkazom poučky, že týfus sa nedá vyliečiť cholerou. Či ktorýkoľvek z nich raz skončí vo väzení, nesmie byť politickou otázkou a okrem súdu na to nik nemá čo mať názor, no kým obaja neskončia na tom istom smetisku politických dejín, neexistuje spôsob, akým by tu raz mohlo byť lepšie.