Igor Matovič nás mafii nepredá, už nás s mafiou prehral v piškvorkách

Komentovať trestný proces nie je novinársky žáner, a už vôbec nie politický. No keď sa začne politika miešať so zločinom a zločin s politikou, začnú mať trestné konania politické dôsledky, čo je jednou z obzvlášť efektívnych skratiek na tŕnistej ceste od demokracie k autoritárskemu štátu. Hlavnú tému kortešačky si zo zatvárania zločincov urobil v ostatných voľbách Igor Matovič, občania mu na to dali mandát. Výsledok bol predvídateľný a dostavil sa.

Demokratický politik za žiadnych okolností nesmie vo verejnom priestore vecne komentovať trestné stíhanie ani súdny proces, dokonca ani taký, ktorý sa právoplatne skončil k jeho spokojnosti. Nanajvýš môže povedať, že bude ďalej robiť všetko preto, aby mala spravodlivosť vytvorené optimálne podmienky pre svoju prácu, pretože to je jeho práca a zodpovednosť. Keď ktorýkoľvek ústavný činiteľ začne blúzniť o tom, koho každého tu treba pozatvárať, občan si môže byť absolútne istý, že zatvoriť treba práve jeho, v lepšom prípade do blázinca.

Občan by mal spozornieť už v okamihu, keď pri stíhaní zločinov, z ktorých sú podozriví aj politici či vysokí štátni úradníci, začne polícia používať výrazivo odkazujúce na Bibliu. Starý zákon je zákonom hnevu, asymetrickej odplaty a pomsty - oko za oko, zub za zub, v tom lepšom prípade. Starozákonný Boh má krátku zápalnú šnúru a nízky prah citlivosti, aj drobné prehrešky alebo urážky môžu byť dôvodom na masové vraždenie či genocídu. Spravodlivý proces s prípadným trestom smerujúcim k náprave odsúdeného nie je so starozákonným princípom zlučiteľný.

V kauze „Ezechiel 7“ dosiahol kriminalisticko-kazateľský žáner svoj vrchol. Netreba mu pripisovať väčší význam, než v skutočnosti má, no bezpochyby svedčí o istej nálade i spôsobe uvažovania v polícii. Bolo by však lacné a nanajvýš nespravodlivé pripisovať policajtom vinu za neobratný marketing a nedostatočnú politickú prezieravosť. Naopak, aj keby policajti o marketingu a politike niečo vedeli, sú povinní nechať si to doma pod vankúšom. V práci smú robiť len to, čo im ukladá zákon, a zároveň sú povinní urobiť, čo im zákon ukladá. Nijaké iné ako právne úvahy nesmú ovplyvňovať ich rozhodovanie. Že piatkové zadržanie Tibora Gašpara ešte zvýši pomer, ktorým Robert Fico vyhrá voľby, vedieť museli, no nebrali na to ohľad. Vzhľadom na to, že po voľbách to zaručene bude mať kariérne následky aj pre nich samotných, zaslúžia si pochvalu, rešpekt a vďaku.

Keby mocenská garnitúra Igora Matoviča nezahnusila verejný priestor konkrétnymi objednávkami na pomstu, celá udalosť by zostala bez politických dôsledkov, bez ohľadu na to, že iba pár týždňov pred voľbami polícia zadržala jedného z top kandidátov ich pravdepodobného víťaza. Bol to Igor Matovič a jeho štafáž nevyrovnanej nekvality, kto Robertovi Ficovi umožnil trochu hystericky, no celkom legitímne jačať, že moc štátu perzekvuje politickú opozíciu. Keby sa boli vládni politici dôsledne tvárili, že o práci orgánov činných v trestnom konaní nič nevedia, a nemajú ani ambíciu o nich niečo vedieť, sotva by mohla opozícia vierohodne tvrdiť, že po nej idú z politických dôvodov. Ľudia nie sú takí sprostí, ako si to o nich ich volení zástupcovia predstavujú, právoplatné odsúdenia exponentov verchušky spojenej s vládami Smeru by si všimli aj bez väzobných adventných kalendárov či binga.

Dalo by sa veľkoryso prehliadnuť, že Igor Matovič sľuboval niečo, čo nebolo v jeho moci splniť, to je populistický štandard. Politici nemôžu zločin vyšetrovať, žalovať ani súdiť, môžu iba vytvárať zákony a prostredie, v ktorom to môžu slobodne a účinne robiť policajti, prokurátori a sudcovia. Igor Matovič ich zdiskreditoval a znemožnil ich prácu s efektivitou, pri ktorej musia Vladimír Mečiar či Robert Fico blednúť závisťou.

V týchto voľbách už Igor Matovič nesľubuje, že bude s mafiou bojovať, ale že nás mafii nepredá. Výnimočne hovorí pravdu. Mafia by mu za nás nedala ani cent, dávno nás s ňou prehral v piškvorkách.