Špinavá robota sa sama neurobí, Robert Fico potrebuje Republiku

Už aj Robert Fico sa nechal počuť, že Slovensko pod jeho vodcovstvom bezpodmienečne zostane v Európskej únii a v NATO. O tom niet dôvodu pochybovať, bez ohľadu na to, že štát, ako si ho predstavuje on, tam nemá čo hľadať. Môžeme len hádať, čo ho k výroku motivovalo. Že je to (aspoň dočasne) pravda, nemôže byť dôvodom, tú hovorieva len účelovo a veľmi zriedka. Robert Fico nikdy nebol veľký stratég, príčinou by teda mohol byť nejaký náhly taktický popud.

V polohe fašistu sa Robert Fico cíti komfortne, mentálne a ideologicky nebol na verejnosti takto sám sebou od roku 1989, čo je významnou zložkou jeho aktuálneho úspechu. Je absolútne autentický a uveriteľný, minimálne do okamihu, kým nezačína blúzniť o euroatlantickej orientácii Slovenska. Hodnotovo je od Západu vzdialený rovnako ako Vladimír Putin či Viktor Orbán. Samozrejme, iba blázon by odchádzal z nepriateľského tábora, keď ho tam raz musia tolerovať, nechať ho močiť do studne, vykrádať zbrojnicu, ba aj kŕmiť ho a deliť sa s ním o svoje tajomstvá. Ani vodca všetkých Maďarov sa z EÚ a NATO nikam neponáhľa.

Viktor Orbán, rovnako ako Robert Fico, celkom presne vie, že pre fašistický režim v Rusku má hodnotu iba kým je schopný poškodzovať jeho nepriateľov, čiže NATO a EÚ. Hrdzavá horda Vladimíra Putina nemôže ani snívať o tom, aby sa pustila do ktoréhokoľvek člena severoatlantickej aliancie bombami a raketami, no Viktor Orbán, ako jej trójsky kôň, v nich dokáže napáchať oveľa väčšie škody, a to prakticky zadarmo.

Pozícia Roberta Fica bude v Kremli o niečo slabšia. Raz už Vladimíra Putina zradil, keď povolil cez naše územie reverzný tok plynu na Ukrajinu a k jeho fašistickej aliancii sa nepridal z vlastnej vôle, ale až keď mu už nič iné nezostalo. Dôverovať mu v Moskve nikdy nebudú, no mohli by ho tolerovať, kým bude slúžiť. Nenechať sa vytlačiť z EÚ a NATO, aby ich mohol sabotovať zvnútra, bude bezpochyby prioritou jeho zahraničnej politiky.

Robert Fico zároveň vôbec netají, že kleptokratické fašistické Maďarsko, ktoré beží na klone ruského politického systému, je preňho modelovou krajinou. Pokúsi sa doma zaviesť podobný model „neliberálnej demokracie“, čiže neslobodný systém s pravidelne sa opakujúcimi voľbami bez výberu. Zložité to nebude, stačí sa zbaviť nezávislých médií, mimovládnych organizácií a pár ľudí z biznisu, ktorí nepochopili, kde je ich miesto. Inštitúcie demokratického štátu pôsobením aktuálnej mocenskej garnitúry tak dôkladne vyhnili, že nebudú vyžadovať hrubší zásah než personálnu zmenu na niekoľkých kľúčových pozíciách. Ak nájde Smer hŕstku ľudí, ktorí dokážu trafiť štempľom na spodok papiera, pôjde to celkom hladko.

Problém Roberta Fica spočíva v tom, že nebude mať ani dva volebné cykly, aby si žaby v hnedom kotle pomaly uvaril. Zmenu musí urobiť rýchlo a špinavo, aby sa z nej do konca volebného obdobia pohodlne stala nová norma. Práve na tú špinavú robotu bude potrebovať Republiku. Nie preto, že by sa on sám trocha tej špiny nejak obzvlášť štítil, ale až sa zbaví každého, kto by raz mohol ohrozovať jeho moc, bude musieť konsolidovať pomery, čiže dať veľkej mase ľudí pocit, že je zasa o trochu lepšie.

Ľudia z Republiky s radosťou očistia národ v duchu tých najrýdzejších nacistických tradícií, čo bude pre Roberta Fica absolútne nevyhnutné, no proces očisty vyvolá istú nechuť aj medzi tými, ktorí sa naň dnes nadmieru tešia a budú ju masovo voliť. Mnohých sa totiž osobne dotkne, bez ohľadu na to, že ako bieli slovenskí heterosexuálni katolíci sa dnes cítia v bezpečí. Až sa potom Robert Fico najhrubšej politickej spodiny vo svojej vláde zbaví a ľudia sa začnú cítiť o čosi bezpečnejšie, budú ho za to milovať. Toto nie je jadrová fyzika, stačí si zbežne pozrieť, ako postupoval Vladimír Putin.

V tomto okamihu však Smer masívne zbiera aj voličov Republiky. Zatiaľ ju síce netlačí na hranicu politického prežitia, ale do volieb zostáva bezmála šesť týždňov. Medzi Robertom Ficom a Milanom Uhríkom dnes neexistuje jediný viditeľný rozdiel, voliči milujú stávku na víťaza a Republika už nemá kam uhnúť, Smer sa jej kompletne natlačil na ultrapravý okraj politického spektra. Keby jej chcel Robert Fico trochu pomôcť, musel by sa voči nej v niečom vymedziť on sám. Explicitné odmietnutie referenda o vystúpení z NATO by mohlo stabilizovať aspoň voličské jadro Republiky, ktoré by na vstup do parlamentu malo vystačiť. Raz sa jej zbaví, ako sa zbavil každého jedného koaličného partnera od Vladimíra Mečiara až po Andreja Danka, no zatiaľ ju zúfalo potrebuje.