Korálky od Borisa

Keď na deň ústavy Boris Kollár udelí štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana farárovi Kuffovi, je to úplne v poriadku. Je to truc-cena, ktorú si vymyslel kapitán Danko, keď sa mu nepáčilo, koho vyznamenáva prezident Kiska. Boris Kollár je pri svojej povesti priam povinný oceniť klerikálny agrofašizmus, ktorý vo verejnom priestore nik nezosobňuje lepšie ako práve farár Kuffa so svojím retardovaným poňatím kresťanstva degradovaného na bigotnú, nenávistnú ľudovú poveru. Diskvalifikovali sa všetci ostatní, ktorým sa cena z rúk bossa zákonodarného gangu nehnusila.

Farár Kuffa je pre fašiánov, ktorí zavesili bezjbalové palice a kanistre od benzínu na klinec, aby sa vrhli na výnosnejší a menej riskantný zárobok v politike, prirodzenou duchovnou autoritou. Boris Kollár má predsa vo verejnom priestore súkromné fotografie s oveľa horšími ľuďmi. Kamarátil sa s naozajstnými mafiánmi, ktorí na rozdiel od Kuffu vedeli, že páchajú zlo. Keby sa Boris Kollár nášmu Savonarolovi z Wishu vyspovedal, ten by stále mohol mať aj morálne právo dať mu rozhrešenie. Veď Kuffa svojmu náboženskému blúzneniu aspoň verí, zatiaľčo vždy, keď Boris Kollár nahlas povie „ústava“, Boh zabije právnika.

Udivujúci je zoznam ostatných osôb, ktoré sa napospol javili ako osobnosti, a predsa im nenapadlo, že ich dnešnú slávu by sme mohli najlepšie ilustrovať dobovou fotografiou Jozefa Tisa vyznamenávajúceho nemeckých vojakov, ktorí prišli potlačiť povstanie. Aj to nie v plnej miere, pretože tí vojaci boli Nemci, slovenským občanom neboli nič dlžní, necítili s nimi žiadnu spolupatričnosť a masakrovali ich s profesionálnou ľahostajnosťou. Borisom Kollárom ocenené osobnosti sa pokrytecky tvária, že im ide o blaho našej spoločnosti, ale preberú si cenu od jedného z hrobárov našej demokracie a ústavnosti, lebo... Prečo vlastne? Mohli mať skutočne pocit, že to je honor? Je možné, že naša spoločenská elita morálne dočista skrachovala? Nateraz sa to tak javí.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy dnes, na deň ústavy, verejne poznamenal, že náš štát bol vybudovaný na toxických základoch a treba ho postaviť nanovo. Ťažko sa s ním škriepiť,  protiargumenty chýbajú. Základom nášho štátu je jeho ústava a tá naša je akýmsi inverzným obrazom rodiny Borisa Kollára – jediné dieťa, ale hromada otcov. Vo svojom genetickom kóde si nesie trebárs Vladimíra Mečiara či Ivana Gašparoviča a štát podľa toho vyzerá. No ak bude jeho základy nanovo klásť politická luza, ktorú pravidelne sami vrháme do ústavodarného zboru, prebuduje nám ho na väzenie, kým spoločenská elita, ktorá by mala stáť v čele demokratického odporu, prijíma z rúk fašiánov ligotavé sklenené korálky.