Hlavne, aby nám tie deti nestepleli

Slovenská národná rada, podobne ako slovenská spoločnosť, nie je polarizovaná, to by v nej s matematickou nevyhnutnosťou existovala nejaká väčšina. Je dôkladne roztrieštená. Jej jediným jednotiacim prvkom je úprimný odpor k prezidentskej vláde, ktorú si poslanci svojím politickým diletantstvom sami vykoledovali. Ľudovít Ódor sa bezpochyby musel pokúsiť predložiť poslancom aspoň návrhy tých riešení, ktoré sú absolútne nevyhnutné, šancu na úspech však nemal žiadnu.

Téma migrácie je pomenej závažná. V okamihu, keď tu budeme mať vládu, s ktorou bude Viktor Orbán spokojný, počet utečencov nelegálne prekračujúcich našu južnú hranicu klesne na obvyklú bezvýznamnú úroveň. No aj keby ich tu prúdili desaťtisíce denne, žiaden z nich u nás zostať neplánuje. Slovensko je pred migráciou dokonale chránené úrovňou xenofóbie, rasizmu, sociálneho systému a kvality života. Pokiaľ merania volebných preferencií nie sú celkom fatálne mimo reality, po voľbách sa repelentný účinok malebnej krajinky pod najmenšími veľhorami sveta ešte významne zvýši. Prečo by sa ktokoľvek trepal niekam, kde sú aj domorodci hlboko nešťastní a mnohí z nich si práve balia kufre?

Téma detských lekárov už závažná je. Aspoň teda pre tých, ktorí majú nedospelé deti. Pediatrov máme zúfalo málo a polovica z nich je v dôchodkovom veku. Dlhodobým riešením bolo prinútiť ich pracovať viac, v podmienkach, pri akých by trebárs robotníci z automobiliek defenestrovali manažment a podpálili fabriku. S tým rozdielom, že keď sa pomýli prepracovaný a vyhorený uťahovač skrutiek pri páse, niekto zostane smutný a bude si musieť uplatniť záruku. Keď sa pomýli prepracovaný a vyhorený detský lekár, niekomu môže zomrieť dieťa. Tiež bude smutný, ale záruku neuplatní.

Stojí za zmienku, že sme naozaj maličká krajinka, keby sme mali príčetnú imigračnú politiku, mohli sme sa po celom svete chváliť, že sme si sem utečencov sami aktívne navozili a mali by sme tu dostatok vysokokvalifikovanej pracovnej sily, pediatrov vrátane. Mohli sme ich sami aktívne vyhľadávať a na Slovensko lanáriť, trebárs zo Sýrie, kde mala medicína solídnu úroveň. Lenže kto by tu chcel nejakých čudákov, ktorí nevedia ani halušky s bryndzou navariť, ani sa správne prekrižovať a v živote nejedli vianočného kapra? No to teda nie, ani keby mali život jeho detí zachrániť.

Lenže migrácia nie je jednosmerka. Ba čo viac, kým prisťahovať sa na Slovensko je patrične zložité, odsťahovať sa zo Slovenska, obzvlášť pre ktoréhokoľvek lekára, je triviálne. Stačí avizovať úmysel a vo väčšine prípadov mu nový zamestnávateľ, respektíve sprostredkovateľ práce v zahraničí, zabezpečí aj kompletné presťahovanie rodiny, intenzívny jazykový kurz, pomôže nájsť bývanie aj školu pre deti. Úroveň mzdy, pracovných podmienok a kvality života je neporovnateľná už aj v susednom Česku, ale doktorov chytajú lasom všade, Nemecka a Škandinávie vrátane.

Nie každému sa, samozrejme, chce odísť. Mnohí pediatri tu zostanú. Hlavne tí, ktorí si prosto povedia, že im už fakt stačilo a odídu do dôchodku. Ďalší si uvedomia, že oveľa viac peňazí za menej zodpovednosti je trebárs vo farmabiznise a zmenia povolanie. Nemusí sa ich tak rozhodnúť veľa, pretože už teraz ich máme menej, než je absolútne nevyhnutné. Dnes už nedokážeme nahradiť žiadneho z nich. Až to nastane, celkom nevyhnutne budú zomierať deti, zdravotná starostlivosť sa pre mnohé z nich stane reálne nedostupnou.

Lenže koho to zaujíma? Dôležité je, aby nám deti nepožrali medvede alebo migranti, a keď už prežijú tieto hrozivé úskalia detstva na Slovensku, aby nám nebodaj všetky nestepleli. Však to by národ vymrel, deti sú naša budúcnosť!