Zánik Hlasu a zľaknuté KDH. Politológ zhodnotil vytváranie vlády ako aj zahraničnú politiku

BRATISLAVA / Udalosti posledných dní priniesli dôležité politické rozhodnutia, ktoré budú mať vplyv na kreovanie budúcej slovenskej zahraničnej politiky. Pre NOVINY PLUS TV JOJ ich zhodnotil politológ Miroslav Řádek.

Podpis memoranda o porozumení medzi Smerom, hlasom a SNS

V utorok 10. októbra sa predseda Hlasu Peter Pellegrini vyjadril na tlačovej konferencii, že ďalšie rokovania o vláde bude viesť už len so stranami Smer a SNS. Definitívne tým pochoval nádeje na štvorkoalíciu s PS, KDH a SaS. V stredu následoval podpis memoranda o porozumení medzi Smerom, Hlasom a SNS, ktoré je základom pre budúcu koaličnú zmluvu. Strany si rozdelili ministerstvá, pričom Smeru pripadne premiérsky post a 6 ministerstiev, Hlas bude mať 7 ministerstiev, a SNS dostane tri s tým, že to tretie, ministerstvo športu a cestovného ruchu, vznikne od januára 2024.

Podľa politológa Miroslava Řádka je podpis memoranda déjà vu za rokom 2006, kedy boli súčasťou koalície prakticky tie isté strany, len s miernou zmenou, a to je Hlas namiesto HZDS. Podľa Řádka z toho vyplýva jedna podstatná vec, ktorou je zánik strany Hlas. "Či už pôjde Peter Pellegrini ako kandidát na prezidenta alebo za predsedu parlamentu, tak to ukazuje, že sa história strany Hlas veľmi rýchlo skončí. Lebo byť vo vláde so staršou sociálnou demokraciou nemá žiadny zmysel," dodal. To, ako rýchlo sa Hlas rozhodol pre vládu so Smerom podľa politológa dokazuje, že nemá žiadnu perspektívu.

KDH sa zľaklo

Svoj návrat do Národnej rady SR považuje Kresťanskodemokratické hnutie za splnenie predvolebného cieľa. Predseda strany Milan Majerský deklaroval, že budú slušnou a konštruktívnou opozíciou. Svoje snahy z opozičných lavíc bude hnutie mieriť na zmenu volebného systému na osem obvodov, ako aj väčšie kompetencie pre regióny. Taktiež sú pre KDH priority zdravotníctvo, školstvo, ako aj zachovanie špeciálnej prokuratúry. Kresťanskí demokrati po voľbách vyhlásili, že odmietajú účasť vo vláde so Smerom a zároveň stanovili červené čiary voči Progresívnemu Slovensku, aj keď boli ochotní rokovať o štvorkoalícii.

Hnutie sa podľa politológa nechalo zaskočiť situáciou. Síce sa KDH vrátilo po dvoch volebných obdobiach do parlamentnej politiky, no ako keby sa zľakli toho, že majú mať exekutívnu zodpovednosť. "Politická matematika na Slovensku je taká, že pokiaľ sa KDH chce uchytiť a pôsobiť v nejakej vládnej koalícii pravdepodobne aj po iných voľbách, tak si musí vybrať medzi Smerom alebo nejakým iným politickým subjektom, ktorý nie je politologicky na pravo," doplnil. Podľa Řádka by sa mali vo vedení KDH perspektívne zamyslieť, ako pracovať či už s jedným alebo druhým politickým táborom alebo ako sa k nim postaviť. "Byť večne opozičnou stranou nie je asi najlepšie riešenie, lebo potom im to môže spôsobovať existenčné problémy."

Európski socialisti pozastavili členstvo Smeru a Hlasu

Vedenie Strany európskych socialistov sa rozhodlo pozastaviť členstvo stranám Smer a Hlas. Zdôvodnili to odklonom Roberta Fica od hodnôt európskych socialistov a tiež spojením s SNS, ktorú socialisti považujú za krajne pravicovú. Smer bol z ich strany pod dlhodobou kritikou vzhľadom na jeho tvrdenia voči vojne na Ukrajine a proruské postoje.

"Pozastavenie členstva samo o sebe nie je také hrozné, keďže Robert Fico zažil niečo podobné v roku 2006, keď išiel do vlády s SNS. No v tomto období sú už európski socialisti prísnejší kvôli vojne na Ukrajine a pri nej už nie sú takí zdržanliví a veľkomyselní. Taktiež cítia, že niektorým politikám a udalostiam treba dať vážny dôraz," ozrejmil na margo pozastavenia členstva Řádek. Podľa neho to však pre Smer a Hlas neprináša veľkú nevýhodu, len to naznačuje problematické vzťahy Slovenska so zvyškom Európskej únie. Tiež je podstatné, že kto zasadne na kresle ministra zahraničných vecí. 

"Buď to bude nejaký profesionálny diplomat, ako sme na to boli zvyknutí z ostatných vlád, alebo to bude možno nejaký stranícky nominant. Nech to napokon bude ktorýkoľvek človek, tak bude mať problémovú pozíciu, nakoľko zahraničnopolitická orientácia štvrtej Ficovej vlády bude inšia, než čo sa očakáva od ministerstva zahraničných vecí," vysvetlil. Podľa politológa nejde vyslovene o konflikty, ale skorej o napätie, ktoré síce už bolo aj v minulosti pri demisii ministra Lajčáka ohľadom nepodporenia Istanbulského dohovoru, ale dnes sa situácia zmenila kvôli vojne na Ukrajine. "Je možné, že európski politici budú menej prehliadať idey o politike na štyri politické strany, ktoré Fico používal v oblasti zahraničnej politiky."

​