Bager odbrzdil Igor Matovič, Robert Fico ho vie aj ovládať

Rušenie špeciálnej prokuratúry málokoho poteší, ešte menší však bude počet tých, ktorých aktívne rozladí. Je totiž rovnako nevyhnutným dôsledkom hlasovania v slobodných a férových voľbách ako ničenie médií alebo mimovládok. Roberta Fica, Petra Pellegriniho ani Andreja Danka skutočne nemožno obviňovať ani len z náznaku ambície posilňovať právny štát, pre to ich teda naozaj nik nevolil. Pomlčiac o tom, že boli v tejto veci absolútne transparentní. Iba plnia, čo sľúbili.

V prvom rade stojí za zmienku, že hoci špeciálne súdy a prokuratúry nie sú nevídaný fenomén, v žiadnom prípade nie sú atribútmi funkčného právneho štátu. Ich zriadením štát otvorene deklaruje nedôveru k svojim vlastným inštitúciám. Neverí, že dokážu zvládnuť boj so systémovou korupciou alebo organizovaným zločinom, pričom je jedno, či pochybuje o schopnostiach alebo o úmysloch ľudí, ktorí ich tvoria. Špeciálne orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú nezávislé od riadneho systému spravodlivosti, sú sebaobranou uneseného štátu, trebárs keď mafia prerastie do jeho politických štruktúr a inštitúcií.

Na Slovensku je to trochu zložitejšie. Slovenská republika nie je tak celkom unesený štát. Je to štát, ktorý bol mafiánskym spôsobom založený a budovaný. Nikto ho neuniesol, funguje takto od prvého dňa svojej existencie. Dodnes beží na operačnom systéme, ktorý v ňom nainštaloval Vladimír Mečiar, a to tak, aby slúžil výhradne jeho osobným záujmom. Vladimír Mečiar síce hnije na smetisku politických dejín, systém však ďalej bezchybne slúži osobným záujmom kohokoľvek, kto je práve pri moci. Je jedno, akú inštitúciu v takom systéme vytvoríte, stane sa iba ďalšou súčasťou problému, nie jeho riešením.

Je teda likvidácia špeciálnej prokuratúry dobrou správou? Nie je. Je to jasný signál, že nová moc sa nebude na nejaký právny štát ani hrať. Je to teda zlá správa? Nie, nie je. Je síce nepokrytecky a transparentne zlým signálom pre každého, kto zaťato trvá na dodržiavaní zákonov, ľudských práv a občianskych slobôd, taký človek si však musí uvedomiť, že na Slovensku tvorí marginálnu menšinu, a marginálne menšiny tam majú svoje dni zrátané. Občanovi má byť srdečne jedno, či sa bojí generálneho prokurátora, alebo špeciálneho, má sa báť. Bodka.

Pokiaľ vám to nie je pochuti, oplatí sa pripomenúť, že súčasná verchuška by to mala s likvidáciou nepohodlných inštitúcií i ľudí trochu ťažšie, keby jej neprebagroval cestu Igor Matovič. Odhodlanie Daniela Lipšica stať sa špeciálnym prokurátorom, aj napriek tomu, že nik iný by so sebou nedokázal privliecť do úradu väčší a ťažší kufor konfliktov záujmov, je výhradne otázkou jeho vlastného úsudku a svedomia. Akokoľvek hlbokou vierou už v seba uveril, sám by sa nikam nedostal. Do úradu ho zvolili poslanci, ktorí vyhrali voľby prísľubom slušnejšie spravovanej krajiny.

Iste, ak sa na vec nedívate vyslovene z pohľadu osobných záujmov Roberta Fica a jeho družiny, Daniel Lipšic nie je strojcom všetkého zla na Zemi a v priľahlom vesmíre. Vďaka nemu však majú Robert Fico a jeho družina v rukách argumenty, ktoré majú váhu. Čoskoro si budete môcť urobiť príslovečnú „skúšku Ficom“, ktorý bude robiť iba to, čo jeho predchodcovia, akurát inteligentnejšie, organizovanejšie a efektívnejšie.

Nie je totiž dôležité, koho každého v blízkej budúcnosti generálny prokurátor (zvolený taktiež garnitúrou Igora Matoviča) z problémov vytiahne, omnoho napínavejšie bude sledovať, koho do nich čoskoro namočí.  Konečne sa ukáže skutočná sila sovietskeho modelu prokuratúry, ktorý nebol dizajnovaný na výkon spravodlivosti, ale na perzekúciu. Tí bystrejší si azda budú schopní pamätať, že Robert Fico tento bager neodbrzdil, iba ho, na rozdiel od diletantov, ktorí sa s ním vybúrali, dokáže ovládať.