Matovič nám ide pripomenúť, prečo dnes vládne Fico

Tentoraz vybublal z mozgotrysku Igora Matoviča pomenej spektakulárny nápad - bude kandidovať v prezidentských voľbách. Prekvapujúce to nie je a vec má svoju logiku, hoci teda nie práve politickú. Lenže Igora Matoviča nezaujíma politika, Igora Matoviča zaujíma výhradne Igor Matovič. Čo nie je o ňom, to nie je.

Majiteľ Slovenska obyčajných oportunistov a nezávislých šialencov si už celé mesiace nedokázal vynútiť prakticky žiadnu pozornosť. Náš drobný vesmír sa síce naďalej krúti okolo jeho superhmotného ja, lenže ľudia si to vôbec nevšímajú, je im to úplne jedno. Konečne im prešiel cez ich zaostalé rozumy, ogrgeľom. Prezidentská kandidatúra mu bezpochyby dokáže kúpiť aj niekoľko desiatok minút obnovenej slávy.

Možnosť priniesť do prezidentskej kampane trochu toho autentického zla je pre Igora Matoviča iba žiaduci vedľajší účinok. Pozitívna externalita alebo kolaterálne benefity, povedali by v Blatných Remetách. Budú však aj nevyhnutným predpokladom pre naplnenie cieľa, ktorým nie je päťročný liečebný pobyt v Grasalkovičovom ústave, ale suma nadšeného skandovania a zúrivého bučania davu, čiže jas emocionálnej pozornosti planúcej na oltári narcistického ega.

Aj keby sa médiá výnimočne vzdali príjmov z čítanosti, pozeranosti, počúvanosti i klikanosti, ktoré perfídne praktiky Igora Matoviča spoľahlivo produkujú, budú mu musieť poskytnúť minimálne ten priestor, ktorý mu ako prezidentskému kandidátovi legitímne patrí. Už aj to by bolo oveľa viac ako si slovenská spoločnosť vo svojom súčasnom stave môže dovoliť. Igor Matovič je však najmasívnejší generátor negatívnych emócií v krajine a v súčasnom svete sociálnych sietí a alternatívnych médií sa nič nešíri efektívnejšie než strach, frustrácia, zúrivosť a nenávisť. V tomto zmysle je odsúdený na úspech.

Že nový egotrip Igora Matoviča nemá politické ciele, neznamená, že nebude mať politické náklady. To ho však nemusí trápiť, on ich predsa platiť nebude. Keby nič iné, pripomenie rozhodujúcej väčšine voličstva, prečo si v parlamentných vyberali, čo si vybrali. Ťažko povedať, či bude schopný poškodiť Ivana Korčoka, môže však významne pomôcť Petrovi Pellegrinimu.

Nominálny šéf Hlasu, ktorý vlečie na pleciach bremeno tašky Roberta Fica, veľa skalných fanúšikov nemá. Môže padnúť na obyčajnej volebnej lenivosti a apatii. Prosto nemusí stáť dostatočnému počtu ľudí za to, aby sa obťažovali do volebnej miestnosti, len aby tam zahodili svoj hlas v prospech niekoho, kto je im dočista ukradnutý, proti niekomu, kto je im ukradnutý celkom rovnako. Igor Matovič však bude mať solídny mobilizačný účinok na emocionálnej úrovni, ktorá do značnej miery spolurozhoduje o výsledkoch akýchkoľvek volieb. Ľudia nevolia hlavou ale srdiečkom, bez ohľadu na to, že srdce je sval a na myslenie sa nehodí ani ako rektálny zvierač, ktorý je aspoň ovládateľný vôľou.

Napokon, skúste si, len pre krásu myšlienkového experimentu, predstaviť, že v druhom kole by sa rozhodovalo Medzi Petrom Pellegrinim a Igorom Matovičom. Zostali by ste pokojne a bez obáv sedieť doma? Komu by ste dali svoj hlas?