Merať Fica demokratickým metrom je fatálna chyba v úsudku

Občan právom môže byť znepokojený, keď vládnuca politická elita prijíma zákony, ktoré zaručia beztrestnosť zločincom, báť by sa však mal toho, koho plánuje do uvoľnených ciel pozatvárať. Trestným oznámením poslancov Smeru na Martina Milana Šimečku pre „hanobenie národa“ jasne vymedzuje prvú z cieľových skupín.

Najprv vybavme vecnú rovinu kauzy: Milan Martin Šimečka označil Slovákov za národ zbabelcov. To je síce priam ikonický hodnotiaci úsudok, ale obhájiť sa dá aj v rovine faktov, dokonca sa nemusíme obťažovať ani študovaním dejepisu.

Po tom, čo Rusko rozpútalo dobyvačnú vojnu na Ukrajine, viac ako 40 tisíc slovenských mužov oficiálne oznámilo ministerstvu obrany, že odmietajú vojenskú službu. Bez toho, aby im akákoľvek vojenská služba reálne hrozila. Akurát by teda ani hypoteticky neboli ochotní umierať v boji iba preto, aby si niekto neodviezol ich práčku a záchod, neznásilnil ich ženu, matku alebo dcéru, nezavraždil ich suseda, otca alebo syna a neokupoval ich milovanú vlasť, na ktorú sú inak nesmierne hrdí, lebo sú v nej kopce a bryndza.

Štyridsať tisíc dospelých svojprávnych bojaschopných mužov v päť a pol miliónovej populácii je teda dosť. Rozhodne väčšie množstvo než zanedbateľné. Nezaujatý pozorovateľ ich ani nemusí hodnotiť zvlášť príkro, aby dospel k názoru, že Slováci sú národom zbabelcov.

Lenže koho tu budú zaujímať fakty? Milan Martin Šimečka predsa nie je podozrivý z toho, že prijal úplatok, niečo ukradol alebo niekoho znásilnil. Poslanci národnej rady z najsilnejšej vládnucej strany dávajú trestné oznámenie na komentátora pre názor na vlastný národ, ktorého je súčasťou.

Podobné trestné oznámenie nie je žiadne nóvum, autor tohto textu takým čelil opakovane. Rozdiel je v tom, kto ich podával. Raz to boli čudné, no celkom bezvýznamné existencie z periférie maďarskej iredenty (pre hanobenie maďarského národa), inokedy skrachované existencie dávno zbavené významu, spoza okraja krajnej pravice (hanobenie kresťanstva). Nikdy nie aktuálna politická moc, toľko dôstojnosti si zachovali dokonca aj ľudia Igora Matoviča.

Aj prípad Šimečka by patril na zoznam bizarností nehodných zmienky, keby sa udial v podmienkach demokratického právneho štátu. Mnohí pozorovatelia síce so zaťatou naivitou merajú štvrtú vládu Roberta Fica metrom liberálnej demokracie, je to však fatálna chyba v úsudku, ktorá sa im nevyhnutne vypomstí. Iste, iba v diktatúrach alebo autoritárskych režimoch môžu novinára zavrieť pre hodnotiaci úsudok, lenže práve preto by boli vážne obavy o M. M. Šimečku úplne namieste. Robert Fico je odhodlaný liberálnu demokraciu na Slovensku definitívne odinštalovať a nahradiť ju jej neslobodnou, autoritárskou verziou, akú prevádzkuje Vladimír Putin či Viktor Orbán.

Pomlčiac o tom, že toto sú pre nový režim dve muchy jednou ranou. Ak sa mu podarí M. M. Šimečku doperzekvovať za mreže, vyšle tým všetkým kritikom veľmi jasný odkaz, plus bude mať v hrsti otca lídra najsilnejšej opozičnej strany. Podozrivý publicista by rozhodne mal mať poruke dobrého advokáta. Zahraničného. Takého, čo sa venuje azylovému právu. Že by to vyzeralo trochu ako stihomam? Nuž, pre paranoju ešte nikto vo väzení neskončil, pre politické perzekúcie už mnohí.

No ak sa vám s tým bude lepšie zaspávať, pokojne smiete veriť, že celá táto lapália bola iba omeškaným a trochu nevhodným valentínskym darčekom od Erika Kaliňáka, ktorý bol pre Roberta Fica nemilým prekvapením. Len aby ste sa ráno nezobudili na to, že vám NAKA kope na dvere.