Robert Fico vyhral referendum o transformácii Slovenska

Každému sa to páčiť nemôže, to vyplýva z podstaty demokratických volieb, ale Robert Fico má pravdu - prezidentské voľby boli referendom o jeho spôsobe vládnutia a uspel v ňom. Peter Pellegrini napokon zvíťazil práve preto, lebo dokázal zmobilizovať najtemnejšie pudy slovenského voličstva.

Väčšine prodemokratickej a prozápadnej minority bude pravdepodobne dlhšiu chvíľu trvať, kým bude schopná akceptovať realitu svojej krajiny. Ešte chvíľu sa bude upínať na falošnú nádej okrem túžby ničím nepodloženej mýtickej schopnosti emancipácie Petra Pellegriniho v najvyššej ústavnej funkcii, alebo dúfať v chiméru kapitalizácie volebného zisku Ivana Korčoka v nasledujúcich voľbách, ktoré budú o tri a pol roka. Čo je ďalšia chyba v úsudku, pretože si tým nanajvýš sama dopraje čas, aby pomery po malých kúskoch akceptovala ako novú normu, v ktorej sa jej síce nežije dobre, no dokáže v nej prežívať. "Nie je to až také zlé" sa stáva novým "nebojte sa, dobre bude".

Už parlamentné voľby 2023 boli referendom o geopolitickej orientácii Slovenska, prezidentské voľby 2024 iba potvrdili výsledok. Dôležitý nie je ani tak percentuálny rozdiel v počte odovzdaných hlasov pre jednotlivých kandidátov, ale práve agenda, ktorou dokázal Peter Pellegrini dostať ľudí k urnám. Jeho šance vyzerali po druhom kole ako slabé, pretože priaznivec ficovského smerovania Slovenska by mal byť uspokojený, s nízkou motiváciou ísť voliť. Zdá sa však, že úplne saturovaný nie je, zrejme očakáva rýchlejšie a ráznejšie zmeny i väčšiu istotu ich následnej nemennosti. Peter Pellegrini ich zaručene brzdiť nebude, doručí pokoj, ktorý sľuboval. Na úrovni inštitúcií prebehne transformácia režimu z demokracie na autoritársky štát bez rušivých prvkov.

Prípadné víťazstvo Ivana Korčoka síce inštaláciu nového režimu nemohlo zvrátiť, ale ako prezident republiky sa mohol stať silným symbolom, spojencom a ochrancom občianskeho odporu. Zároveň by však bol znížil imunitnú reakciu nominálnych spojencov Slovenskej republiky, čo by pre nich mohlo byť v dlhodobom horizonte kontraproduktívne a nebezpečné. Takto sa obraz definitívne vyjasnil, Slovensko odhodlaným a rýchlym krokom smeruje na východ, po diaľnici, ktorú prácne vybudoval Viktor Orbán. Kto ani s prezidentom Pellegrinim na krku neporozumie slovenskému štátu, už výhradne na vlastnú zodpovednosť prekračuje hranicu medzi dobromyseľnou naivitou a samovražednou stupiditou.

Podstatou slobodných a férových volieb je, že ráno po volebnej noci je viac ľudí spokojných než nespokojných. Koľko slobodných a férových volieb občania Slovenskej republiky ešte zažijú, dnes vôbec nie je jasné. Kto je po týchto ostatných nespokojný, má však stále nádej. Musí sa iba vzdať jej infantilného ľudového poňatia, ktoré hovorí, že nebojte sa, dobre bude a nahradiť ho havlovským konceptom nádeje, ktorá nie je presvedčením, že niečo dopadne dobre, ale istotou, že niečo má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.