Prezident Zelenský tvrdí, že NATO vníma ako záruku bezpečnosti. Podľa Bidena čaká Moskva na zámienku na útok

BRATISLAVA / Šéf európskej diplomacie Josep Borrell sa vyjadril, že v prípade ruskej agresie proti Ukrajine, by okamžite zvolal ministrov zahraničných vecí EÚ na špeciálnu radu. Cieľom by mal byť okamžitý návrh sankcií voči Rusku. Podľa amerického prezidenta Joe Bidena sa Rusko angažuje v takzvanej operácii pod falošnou vlajkou. Má ísť o zámienku na útok.

Spoločné stretnutie lídrov EÚ

Lídri Európskej únie (EÚ) sa vo štvrtok na krátko stretli, aby prediskutovali diplomatické riešenie napätej bezpečnostnej situácie okolo Ukrajiny a potvrdili spoločné odhodlanie uvaliť masívne sankcie, ak Rusko napadne svojho západného suseda. Krátke stretnutie, ktoré predchádzalo dvojdňovému samitu EÚ-Afrika, však neposkytlo väčšie podrobnosti o tom, aké sankcie by v takom prípade padli a ako by tieto opatrenia zasiahli ekonomiky členských štátov. Uvalenie sankcií musia členské štáty schváliť jednohlasne.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell sa vyjadril, že v prípade ruskej agresie proti Ukrajine, by okamžite zvolal ministrov zahraničných vecí EÚ na špeciálnu radu, aby navrhli balík sankcií. „A som si istý, že aj keď je potrebná jednohlasná zhoda, rada ich schváli,“ dodal.

EÚ sa pridala k Veľkej Británii a Spojeným štátom, ktoré trvajú na tom, že v prípade invázie na Ukrajinu uvalia na Rusko masívne sankcie.

Riziko invázie na Ukrajinu podľa Bidena trvá

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok upozornil, že existuje veľmi vysoké riziko ruskej invázie na Ukrajinu a môže sa tak stať v priebehu niekoľkých dní. Novinárom v Bielom dome povedal, že Spojené štáty nevidia žiadne známky údajného stiahnutia ruských vojakov od hraníc s Ukrajinou. Tiež podľa jeho slov majú dôvod veriť, že Rusko sa angažuje v takzvanej operácii pod falošnou vlajkou, aby malo zámienku na útok. „Všetko, čo máme, naznačuje, že sú pripravení ísť na Ukrajinu a zaútočiť na Ukrajinu,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Spojenci v NATO obviňujú Rusko zo zavádzania sveta s dezinformáciami, keď tvrdí, že sa niektorí jeho vojaci vracajú na základne. Predpokladá sa, že v okolí hraníc s Ukrajinou má Rusko zhruba 150-tisíc vojakov. Rusko môže podľa generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO) použiť takzvaný útok pod falošnou vlajkou na ospravedlnenie použitia sily proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli uviedol, že majú obavy z toho, že by sa Moskva mohla usilovať zinscenovať zámienku pre ozbrojený útok voči Ukrajine. Útok pod falošnou vlajkou je, keď jedna strana zinscenuje alebo si vymyslí útok na seba, aby odôvodnila použitie sily ako odvetu.

„Rusko nazhromaždilo najväčšiu silu, akú sme v Európe za posledné desaťročia videli na Ukrajine a jej okolí. Na Ukrajine je umiestnených veľa ruských spravodajských dôstojníkov. Videli sme pokusy zinscenovať operácie pod falošnou vlajkou ako zámienku na inváziu na Ukrajinu,“ skonštatoval Stoltenberg. Zároveň znova vyzval Rusko na deeskaláciu, stiahnutie vojakov a účasť na dialógu.

Prečítajte si tiež

Europoslanec Wiezik o situácii na Ukrajine: Slováci označujú za agresora USA a veľa ľudí sympatizuje s Ruskom

Vyhostený námestník

Rusko vyhostilo námestníka amerického veľvyslanca v Moskve. Hovorca amerického veľvyslanectva to povedal pre ruskú agentúru RIA Novosti. Detaily o dôvodoch vyhostenia Barta Gormana nie sú známe. Americké ministerstvo zahraničia vypovedanie potvrdilo s tým, že nebolo vyprovokované. Veľvyslanca vyhostili v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a Spojenými štátmi pre obavy z toho, že Moskva plánuje inváziu na Ukrajinu. Gorman mal podľa hovorcu otvorené víza. V Moskve pôsobil menej ako tri roky.

Rusko zároveň má dnes štvrtok (17. 2. 2022) poslať Spojeným štátom oficiálne vyjadrenie k ich odpovedi na ruskú žiadosť o poskytnutie bezpečnostných záruk. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Zaslanie odpovede v papierovej a elektronickej podobe je podľa neho vecou niekoľkých hodín, informoval o tom spravodajský portál BBC. Ako dodal, ruská strana považuje za potrebné text odpovede zverejniť.

Rusko požaduje záruky

Rusko chce od Západu záruky, že NATO neprijme za svojho člena Ukrajinu ani iné postsovietske štáty. Od aliancie tiež požaduje, aby zastavila rozmiestňovanie zbraní na Ukrajine a z východnej Európy stiahla svoje sily. Spojené štáty a NATO tieto požiadavky dôrazne odmietajú. Washington Rusku navrhol rokovania o limitoch pre rozmiestnenie rakiet stredného doletu v Európe, zabezpečení transparentnosti v otázke vojenských cvičení a ďalších opatreniach na budovanie dôvery. Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň s rozhovormi súhlasil s tým, že je potrebné, aby Západ venoval pozornosť hlavným bezpečnostným požiadavkám Ruska.

Prečítajte si tiež

Reportérka TV JOJ na Ukrajine: Do výcviku sa hlásia ženy, ktoré chcú chrániť rodinu

 EÚ Moskve neverí

Kým sa slová Moskvy nepremietnu do konkrétnych činov, Európska únia (EÚ) zostane ostražitá. Vo štvrtok to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Ako dodala, napriek vyhláseniam o sťahovaní vojsk Rusko naďalej zhromažďuje svoje ozbrojené sily v blízkosti hranice s Ukrajinou, informuje spravodajský portál BBC.

Vyjadrenia šéfky EK odrážajú podobné obavy, ktoré predtým zazneli zo Spojených štátov alebo Veľkej Británie. Von der Leyenová podľa svojich slov stále verí v možnosť diplomatického riešenia ukrajinskej krízy, únia však zatiaľ nepoľaví v ostražitosti. „Dúfame v najlepšie, sme však pripravení na najhoršie,“ zdôraznila šéfka komisie pred stretnutím s českým premiérom Petrom Fialom.

Prezident Zelensky vníma NATO ako garanciu bezpečia

Členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) je pre Ukrajinu „zárukou bezpečnosti“. V rozhovore pre spravodajský portál BBC sa tak vyjadril prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zároveň vylúčil akékoľvek kompromisy.

„Nie je to o 'ambíciách' Ukrajiny. Prišli sme o 15-tisíc ľudí. To nie sú ambície. Je to náš život,“ reagoval Zelenskyj na otázku, či je Kyjev pripravený vzdať sa svojich ambícií pripojiť sa k aliancii západných štátov. „Nie je to o NATO. Je to o budúcnosti našich ľudí... Otázka týkajúca sa NATO nie je o členstve. Ak hovoríme o NATO, o EÚ, o dočasne okupovaných územiach, hovoríme o našej nezávislosti. To je všetko. My sme sa rozhodli, čo chceme a čo urobíme v našej budúcnosti,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Situácia na Ukrajine: V ozbrojených silách sú matky malých detí, aj dôchodcovia. Niektorí sa pripravujú na najhoršie

Útočiť mali proruskí separatisti

Proruskí separatisti na východe Ukrajiny podľa ukrajinského ministerstva obrany vo štvrtok ostreľovali mestečko Stanica Luhanska, ktoré sa nachádza zhruba 20 kilometrov severovýchodne od mesta Luhansk. Jeden z mínometných nábojov zasiahol materskú školu. Informuje o tom na svojej internetovej stránke denník Ukrajinská Pravda.

Dobrovoľníci pre Ukrajinskú Pravdu uviedli, že v čase ostreľovania boli v škôlke deti. Ministerstvo obrany konštatovalo, že informácie o deťoch overuje. Neskôr informovalo, že zranení boli dvaja civilisti, poškodená bola infraštruktúra a polovica mestečka Stanica Luhanska zostala bez elektriny.

Ukrajinský rezort obrany na svojom webe ďalej informoval, že za uplynulý deň zaznamenal osem porušení prímeria, pričom proruské sily dvakrát použili zbrane zakázané minskými dohodami. Oblasť mestečka Stanica Luhanska a dediny Novozvanivka podľa ministerstva ostreľovali mínometmi ráže 82 milimetrov.

Podľa USA Ruské vojská neodchádzajú

Tvrdenie Ruska o sťahovaní vojakov od ukrajinských hraníc je podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa Bieleho domu „nepravdivé“. Ten pod podmienkou anonymity dodal, že v ostatných dňoch prišlo k hraniciam s Ukrajinou ďalších sedemtisíc ruských vojakov. Informoval o tom spravodajský portál BBC.

Moskva v utorok oznámila, že začala sťahovať svoje vojenské jednotky od hraníc s Ukrajinou, kde sa podľa Západu v ostatných týždňoch zhromaždilo údajne až 150-tisíc vojakov, čo spôsobilo obavy z ruskej invázie k západnému susedovi. Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) i USA však tvrdia, že zatiaľ nezaznamenali žiadne dôkazy podporujúce tvrdenie Rusov. „Rusko musí podniknúť skutočné kroky smerom k deeskalácii,“ zhodli sa v stredajšom telefonáte americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz.