Skoro jasno
11°
Bratislava
Natália
6.10.2022
Veľvyslanec Ondrejcsák: Slová o tom, že Rusko nikdy nezačalo žiadnu vojnu sú klamstvá
Zdielať na

Veľvyslanec Ondrejcsák: Slová o tom, že Rusko nikdy nezačalo žiadnu vojnu sú klamstvá

BRATISLAVA / Veľvyslanec Slovenska v Londýne načrel do histórie a pripomenul, že 500-ročný príbeh zahraničnej politiky Ruska sa vyznačuje najmä expanziou a mierumilovnosť v ňom chýbala. Práve preto tvrdenia o tom, že Rusko nikdy nezačalo žiadnu vojnu podľa veľvyslanca nesedia.

"Rusko nikdy nezačalo žiadnu vojnu, alebo expanzia ruského impéria," začal veľvyslanec Róbert Ondrejcsák s tým, že ide o 500-ročný príbeh zahraničnej politiky, ktorú môžeme za mierumilovnú označiť iba v úvodzovkách. "Ešte niekoľko dní pred ruskou agresiou proti Ukrajine tvrdili unisono všetci vrcholní predstavitelia Ruska, že žiadna vojna nebude, že je to vymyslená propaganda Západu, dokonca že Rusko nikdy nezačalo žiadnu vojnu. Klamali," uviedol Ondrejcsák na svojom profile na sociálnej sieti. 

Veľvyslanec poznamenal, že príbeh o mierumilovnom Rusku počúvame veľmi často. "Okrem samotných Rusov sa to hovorí aj u nás, od rôznych predstaviteľov krajnej ľavice aj krajnej pravice, že „Amerika obrala Indiánov o územie“, alebo že európske veľmoci, najmä Británia, Francúzsko, kolonizovali polovicu sveta. Ako protiklad dávajú mierumilovné Rusko, ktoré nikomu nikdy neublížilo. Tak, poďme k faktom. Táto mapa už tu bola raz, ale evidentne ani otvorená ruská agresia na Ukrajine nestačí, takže ešte raz," začal veľvyslanec Slovenskej republiky. 

Aj Rusko expandovalo, kde mohlo

Ondrejcsák ďalej uviedol, že je pravda, že Spojené štáty sa stali štátom s rozsiahlym územím vďaka expanzii. "Táto expanzia bola niekedy mierová, ako napríklad kúpa vtedajšej Louisiany od Francúzov alebo Aljašky od Rusov, niekedy násilná, vrátane obsadzovania indiánskych území. Podobne britská či francúzska kolonizácia. To je fakt a nikto to nespochybňuje ani vo Washingtone, ani v Paríži, ani v Londýne. Navyše v týchto štátoch prebehla otvorená diskusia - spoločenská, historická – o týchto procesoch, akási psychologická sebareflexia minulosti. A máme tu teda Rusko," pokračoval ďalej s tým, že tento mierumilovný štát, ktorý podľa našich extrémistov nikdy nikomu neublížil. "Rád by som teda ponúkol skrátenú históriu Ruského impéria, aspoň v bodoch, lebo musíte uznať, že všetky tie mierumilovné expedície voči susedom sa nedajú opísať v jednom statuse," pokračoval Ondrejcsák. 

Na prelome 15. a 16. storočia sa Moskovské kniežatstvo zbavovalo mongolsko-tatárskej nadvlády. "Počiatky ruskej teritoriálnej expanzie. V tom čase bol ruský štát malý, bezvýznamný na absolútnej periférii Európy. 16. storočie – vláda Ivana Hrozného – vojna s tureckými chanátmi (Kazaň, Astrachán). Ich totálne zničenie, následná anexia. Rusko sa dostalo až k Uralu. Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, ako sa dostali do „stredu“ dnešného Ruska tureckojazyční Tatári? No tak, že to bolo ich územie, ktoré Rusi obsadili," pokračoval ďalej Ondrejcsák a uviedol aj ďalšie udalosti minulosti. 

"Koniec 16. storočia – po dvoch tureckých/turkických štátoch vo východnej Európe sa Rusko pustilo aj do tretieho, ktorý bol známy ako Sibírsky chanát. Zničenie a následná ďalšia anexia, západných sibírskych území. 17. storočie – obsadzovanie obrovského územia od Uralu až po Tichý oceán (celý Sibír). Celé pôvodné obyvateľstvo podmanené, postupne asimilované (najmä prostredníctvom pravoslávnej cirkvi). Prelom 17.-18. storočia – Európska expanzia: obsadenie Pobaltia, Fínska (na mape chýba), súčasnej Ukrajiny, Bieloruska, pobrežia Čierneho mora, vrátane Krymu. Krásny príklad mierovej expanzie – vojny s Tureckom, Švédskom, Poľskom, anexia veľkej časti ich územia," uvádzal ďalej s tým, že siahol aj do minulosti, ktorá nie je až tak ďaleká. 

"Začiatok 19. storočia – anexia kaukazských národov, vrátane Gruzíncov, Arménov. Celé 19. storočie – expanzia do strednej Ázie, anexia rozsiahlych stredoázijských území a štátov. Samarkand, Buchara, Chiva, Merv – všetky tieto staroveké mestá boli pripojené k Ruskému impériu. Druhá polovica 19. storočia – expanzia na Ďalekom Východe, na úkor Cíny. Obsadenie rozsiahlych čínskych území. Aljaška, v roku 1867 predaná USA za 7,2 mil. dolárov," uzavrel s poznámkou, že to sú stručné dejiny ruskému imperializmu. "A áno, v tom období aj ďalšie veľmoci riešili podobnú expanzívnu politiku. V ruskej zahraničnej a bezpečnostnej politike však táto imperiálna myšlienka žije aj naďalej. Najnovšími obeťami sú Ukrajinci," uzavrel veľvyslanec. 

Tragických príbehov sú tisícky

Veľvyslanec sa pred pár dňami pozrel aj na spomínanú denacifikáciu Ukrajiny. "Porozprávam Vám osobné príbehy, ako Putin „denacifikuje Ukrajinu“. Zomrelo už niekoľko tisíc ľudí, nevinní civilisti. Nie je to len číslo. Za číslom sú ľudia. Ľudia, ktorých ruská vojenská mašinéria zavraždila alebo ktorým zničila životy. Porozprávam Vám tri príbehy, bez mien, ale všetci sú to reálni ľudia," poznamenal veľvyslanec SR. 

Prvý príbeh je o mužovi, ktorí má niečo cez 50 rokov. "Keď sa Putin v roku 2014 rozhodol, že oslobodí Donbas od ukrofašistov a zachráni Rusov na Ukrajine, tak pre nášho človeka sa oslobodenie podarilo tak dobre, že mu zničili celý majetok, bývanie, všetko. Nechcel žiť v putinovskej slobode, hoci je tiež ruskojazyčný, tak odišiel do hlavného mesta, v podstate ako utečenec. Veľmi tvrdo pracoval, bol úspešný, pri Kyjeve si kúpil dom. Teraz mu opäť tá istá ruská vojenská mašinéria už druhý krát zničila život, dom v ktorom býva s rodinou je v ruinách. On tam so svojou rodinou sa skrýva v pivnici aj teraz, padajú bomby, pivnica už bez okien, v strašnej zime. Nevedia, dokedy vydržia, najmä malé deti," spomenul Ondrejcsák s tým, že ani ďalší príbeh nie je veselý a od šťastného konca má aktuálne ďaleko. 

Druhý príbeh je o mladom páre z južnej Ukrajiny. "Najkreatívnejší ľudia ktorých poznám, s vynikajúcim zmyslom pre humor. Úspešní v biznise, aj spoločensky. Nič im zo života nechýbalo, len dieťa a nakoniec sa im narodila aj malá dcérka. Teraz sú z nich utečenci, mladá žena s dieťaťom v zahraničí, muž čaká na Ukrajine. Veľmi-veľmi verím, že sa táto milá rodina čo najskôr zjednotí, v slobodnej Ukrajine," uviedol veľvyslanec a nevynechal ani ľudí, ktorí počas ruskej agresie na Ukrajine stratili svojich blízkych.  

"Tretí príbeh, mladá odborníčka na medzinárodné vzťahy. Len prednedávnom si spravili s manželom, dcérou a mačičkou krásne fotky, ktoré tak veľmi chcela, dala na facebook, krásna rodina. Dnes je manžel mŕtvy, zahynul pri bombardovaní Charkova. Neostáva nič iné, len prázdnota," dodal veľvyslanec Ondrejcsák s tým, že by mohol s podobnými príbehmi pokračovať aj ďalej.  Ondrejcsák zdôraznil aj to, že takýchto príbehov sú desiatky, stovky a tisíce zavraždených ľudí, ktorí sú často len obyčajnými civilistami. 

"Miliónom zničili životy, všetko čo bolo, je preč. Keď Vám ešte raz niekto začne rozprávať klamstvá o ruskej protifašistickej operácii na Ukrajine, porozprávajte im tieto príbehy. Hanba každému, kto túto vojnu alebo agresora akokoľvek obhajuje, ospravedlňuje, zľahčuje. Hanba Vám. Viac ako hanba – opovrhnutie. Ste morálny odpad spoločnosti. Vraždia tam nevinných ľudí," uzavrel diplomat. 

Súvisiace články

Najčítanejšie