Hrdia sa ňou mnohí vlastenci ako slovenskou piesňou: Melódia piesne Slovensko moje, otčina moja má však svoj pôvod v Scandi

BRATISLAVA / Pravidelne si ju požičiavajú mnohí, ktorí o sebe tvrdia, že sú vlastenci a pieseň Slovensko moje, otčina moja býva často označovaná za slovenskú ľudovú a tradičnú pieseň. Pravda je však niekde inde.

Na problematiku pôvodu piesne upozonila facebooková stránka Folklór bez fejku v príspevku s názvom "vlastenectvo na scandi spôsob". "Vedeli ste, že kresťanský hymnus Slovensko moje, otčina moja , je báseň Jána Rataja a Jána Machajdíka, napísaná na melódiu švédskej piesne Vårvindar friska?" uviedla stránka, ktorá pravidelne upozorňuje na mýty o folklóre a tradíciách, ktoré sa nezakladajú na pravde. Ďalej spresnila, že vlastenecká báseň vyšla v spevníku Nová pieseň, Bratislava, Modrý kríž, 1943, č. 107. 

"Vårvindar friska (svieži jarný vietor) je stará švédska pieseň, spievaná na oslavu jari počas Valpurginej noci. Text napísala Julia Nyberg a prvý raz bol uverejnený v roku 1828. Na tú istú melódiu spievajú tiež v Nórsku oslavnú pieseň ku Dňu ústavy 17. mája - Syttende mai er jeg så glad i," vysvetľuje stránka v príspevku. 

Spomínanú švédsku verziu piesne si môžete pustiť tu:

To, že by išlo o slovenskú ľudovú, alebo tradičnú pieseň je nepravda

"Preto je myľné, ak sa Slovensko moje, otčina moja označuje ako slovenská ľudová, či tradičná pieseň. Korektné je uvádzať, že text zľudovel," poznamenáva autor príspevku. Zľudovenie sa uvádza vtedy, ak vieme dopátrať pôvodného autora, ale dielo ľud už berie za svoje, čo je presne prípad Ratajovej a Machajdíkovej básne a cudzia melódia u nás zdomácnela.

"Keďže Ján Rataj bol evanjelik, jednou z možných hypotéz je, že sa s populárnou melódiou oboznámil cez severských protestantov. Pieseň Slovensko moje, otčina moja, spievaná na dvestoročnú škandinávsku melódiu, preto nebude nikdy slovenská, akokoľvek sa budú rádoby vlastenci biť do pŕs. Nie raz zazneli v komentárovej sekcii aj túžobné povzdychy, aby sa stala novou slovenskou hymnou. Som prekvapená, že sa o tomto tak málo vie. Na tom, že hudba nepozná hraníc, nie je vôbec nič zlé, toxická je neznalosť a nevedomosť," dodáva autor príspevku. 

Pieseň ako politický nástroj?

Túto pieseň používa, ako svoju hymnu aj Kresťansko-demokratikcé hnutie (KDH). Ide pritom naozaj o melódiu zo severu a text od evanjelika. 

Na protestoch ju nespočetne krát použili tzv. vlastenci na protestoch pred Národnou radou SR, ale aj pred prezidentským palácom. Ako pieseň na ktorú treba byť hrdý, ju prezentuje aj večný prezidentský kandidát Martin Jakubec. "Skladba na ktorú sme hrdí. Zdieľajte ju aby národ poznal svoju minulosť," uvádza na svojom kanály na youtube. Vo videu ju interpretuje kapela, ktorá má na oblečení košele s folklórnou tematikou, ale napríklad aj elektrickú gitaru.