Prieskum ukázal, že Slovensko stojí na opačnej strane barikády, ako zvyšok EÚ. Odborníci reagujú

BRATISLAVA / Z aktuálneho prieskumu spoločnosti YouGov, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s European University Institute vyplýva, že Slovensko stojí na opačnej strane barikády, než zvyšok Západu. Nie sme v tom však sami, ale spoločnosť nám robí aj Grécko, Bulharsko či Maďarsko. Podľa politológov ide o dlhoročné masáže verejnej mienky, ale aj hybridnú vojnu, ktorú Rusko vedie práve v našom regióne.

Prevažná väčšina obyvateľov Európskej únie (EÚ) pripisuje zodpovednosť za situáciu na Ukrajine Rusku. Neplatí to však rovnako vo všetkých krajinách. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti YouGov, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s European University Institute pre tohtoročnú konferenciu o stave Únie, ktorá sa konala vo Florencii. Štúdia je založená na reprezentatívnych vzorkách zo 16 krajín EÚ a tiež Spojeného kráľovstva, pričom prieskum v teréne sa uskutočnil v období od 1. do 25. apríla.

Kto je zodpovedný za vojnu na Ukrajine?

V Škandinávii, Veľkej Británii, Poľsku a Holandsku si viac ako 70 % ľudí myslí, že za vojnu je zodpovedné predovšetkým Rusko.

Naopak, v Bulharsku a Grécku je väčšina presvedčená, že zodpovednosť nesie Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) alebo, že NATO nesie zodpovednosť rovnocenne spolu s Ruskom.

Podobne aj na Slovensku a v Maďarsku väčšina ľudí nesúhlasí s tvrdením, že za vojnu je zodpovedné prevažne Rusko. Podobný obrázok sa podľa YouGov ukazuje aj v otázke o vzťahu Európskej únie a Ruska.

Slovensko premýšľa opačne, ako zvyšok západu

Väčšina opýtaných si myslí, že európske krajiny by mali investovať skôr do obrany a bezpečnosti ako do obchodu a diplomacie s Ruskom, pričom tento názor sa v uplynulých mesiacoch výrazne posilnil, v Bulharsku (57 %), Grécku (55 %), na Slovensku (49 %) a v Maďarsku (37%) má väčšina ľudí opačný názor. Tieto zistenia naznačujú, že európska verejnosť je v tejto súvislosti viac rozdelená, ako by sa dalo predpokladať na základe jednotnej reakcie Európy na vojnu na Ukrajine.

Prečítajte si tiež

Exkluzívny prieskum AKO pre reláciu Na hrane: Takto sú Slováci spokojní s prezidentkou

Nesúhlasíme ani s dodávkami zbraní Ukrajine

Prieskum sa zameral aj na to, do akej miery a ako Európania podporujú alebo nesúhlasia s rôznymi iniciatívami na pomoc Ukrajine v súvislosti s Ruskou inváziou.

Väčšina opýtaných pritom súhlasila s posielaním humanitárnej pomoci na Ukrajinu (84 %), umožnením vstupu ukrajinských utečencov do európskych krajín (80 %) a na ich pracovné trhy (71 %).

Najzložitejšia je, zdá sa, pre Európanov predstava, že by mali do boja poslať svoje vojská, čo podporuje v priemere len 31 % opýtaných.

Podobne je len menšia časť obyvateľov Európy pripravená prijať vyššie ceny energií v súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko, i keď 42 % je stále za.

Podporu má aj urýchlenie prijatia Ukrajiny za člena EÚ (49 %) a väčšina je aj za posielanie zbraní a vojenského vybavenia na Ukrajinu (58 %). Najmä v poslednej zmienenej oblasti sa však opäť ukazuje iný postoj medzi ľuďmi v Bulharsku (17 %), Grécku (24 %), Maďarsku (24 %) a na Slovensku (32 %).

Prečítajte si tiež

Exkluzívny prieskum AKO pre Na hrane TV JOJ: Väčšina Slovákov nesúhlasí, aby sa zvyšovali výdavky na obranu

Slovensko má problém veriť hodnotám liberálnej demokracie

Politológ Radoslav Štefančík pre Noviny PLUS TV JOJ povedal, že prieskum odzrkadľuje spoločenské nastavenie. "Je obrazom klímy, ktorá na Slovensku panuje už dlhé roky. Treba povedať, že v minulosti boli robené prieskumy, ktoré sa zameriavali na to, ako sme náchylní veriť konšpiračným teóriám a Slovensko sa nachádzalo na čele tých krajín, ktorých obyvatelia dôverovali konšpiračným teóriám," uviedol Štefančík s tým, že dáta treba vnímať aj v tomto kontexte. 

"Slováci majú problém dôverovať západným štátom a hodnotám liberálnej demokracie. Svoje uvažovanie zakladajú na historických mýtoch, ku ktorým patrí aj to, že Rusko je štát, ktorý nás ochráni pred nepriateľom," uzavrel odborník. 

Politológ Jozef Lenč pre Noviny PLUS zdôraznil, že úlohu v postojoch zohrala aj odlišná minulosť dvoch častí Európy. "Zatiaľ čo západná časť Európy sa aj v minulosti k dôvere voči Rusku stavala opatrne, my sme boli dve generácie formovaní tak, aby sme Rusko vnímali, ako brata a spojenca. Zdá sa, že aj po 30. rokoch od revolúcie u nás ten proruský sentiment a viera v Rusko zostáva," zdôraznil politológ Lenč a poznamenal, že proruská propaganda je u nás silnejšia, masívnejšia a aj úspešnejšia. Podľa politológa si v kontexte Grécka treba uvedomiť aj vplyv pravoslávnej cirkvi, ktorá má k Rusku mimoriadne blízko a rovnako môže formovať verejnú mienku.  

Upozornil však aj na to, že dôležitú úlohu v aktuálnom vnímaní ruskej agresie na Ukrajine zohrávajú svoju úlohu aj politici a ich vyjadrenia. "Na východe Európy politici viac skloňujú ekonomickú závislosť od Ruska. Napríklad aj Boris Kollár, ktorý cez víkend povedal, že ak by sa na Rusko tlačilo ešte výraznejšie, môže prísť hladomor," uviedol Lenč s tým, že svoju úlohu v tomto zohráva aj rétorika opozičných strán.