Komentár Arpáda Soltésza: Poslanci úspešne vyvrátili hoax o príčetnom krídle v OĽaNO

Nová, formálne nezazmluvnená koalícia s účasťou fašistov napokon pohodlne prelomila veto hlavy štátu a schválila proinflačný balíček ministra financií. Nemusí to byť ani zďaleka taká zlá správa, ako to na prvý pohľad vyzerá. Keby sa Slovenskej republike podarilo ekonomicky skrachovať ešte pred voľbami, nech už budú v akomkoľvek termíne, existuje nenulová šanca, že by sa dostala pod nejakú formu nútenej správy a technokrati bez politických ambícií by v nej trochu upratali aspoň to najnutnejšie.

Národná banka už korigovala svoj odhad vývoja inflácie, bude dvojciferná aj v budúcom roku. Navyše to skoro určite nie je posledná korekcia. Pre spravodlivosť treba dodať, že kríza je globálna, pandémiu covidu ani vojnu na Ukrajine nezavinil žiaden z domácich politikov. Že z temných hlbín ducha ministra financií vybublal akurát nápad hasiť infláciu rozdávaním peňazí na spotrebu, je skôr okrajový problém, no jeho opätovne schválený návrh obsahuje takmer všetko, čo potrebujete o našej malebnej krajinke vedieť.

V prvom rade ukazuje zjavnú impotenciu celej politickej elity prijímať opatrenia, ktoré by dôsledky krízy reálne zmierňovali. Takzvaná pomoc rodinám pomôže kdekomu, no najviac tým, ktorí ju zatiaľ nepotrebujú. Prakticky nič z nej neuvidia rodiny na sociálnom a ekonomickom dne, čo nie je chyba, ale zámer. Poslanci (ak len nežijú v rasistickom blude, že na okraji spoločnosti i záujmu sa môže ocitnúť jedine Róm) zrejme usúdili, že kto ležíte na dne, beztak už hlbšie nepadne. Síce by to malo byť v príkrom rozpore s ich osobnou skúsenosťou neustáleho prerážania nových dien, no mohli by vychádzať z predpokladu, že ekonomické a sociálne dná sú pevnejšie ako politické, morálne a etické.

Pomoc tým, ktorí ekonomiku udržiavajú v chode, vôbec nemusíme zmieňovať, tá prosto nie je na stole. Od drobných živnostníkov až po veľké korporácie si budú musieť všetci voľajako poradiť sami. Štát voči nim nevedie prakticky žiadnu politiku, čo je vyslovene dobrá správa. Predstavte si, že by Igor Matovič dostal nápad, ako pomôcť firmám... no dobre, párkrát sa zhlboka nadýchnite, dajte si hlt vody a už si nič nepredstavujte, nechceme predsa prichádzať o verných čitateľov.

Značnú výpovednú hodnotu má i schválený príspevok na krúžky pre školopovinné deti. Ako je teraz nastavený, bude neškodne nedobytný a okrem nákladov na administratívu, ktorá bude dezorganizovať jeho nefunkčnosť, nás veľa stáť nebude. Zaujímavý je skôr ideový koncept, že krúžky sú dôležitejšie ako škola.

Najväčšiu protivládnu demonštráciu od zavraždenia Jána Kuciaka zorganizovali učitelia, ktorí žiadajú zvýšenie podpory v zamestnanosti. V porovnaní s peniazmi na krúžky by malo zanedbateľné náklady, ale odpoveďou je rázne nie. Minister školstva je prosto z nesprávnej strany, neexistuje jediný dôvod, prečo by Igor Matovič pomáhal ľuďom Richarda Sulíka. Síce vieme, že už o pár rokov v školách nebudú učitelia, ale to predsa neznamená, že ich budeme musieť zavrieť. Učiteľov by mohli nahradiť trebárs príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby si rodičia mali kam odložiť deti, kým budú v práci. Vzdelanie nie je súčasťou Matovičovej intelektuálnej výbavy ani agendy, no keby raz náhodou mládež dočista zblbla a zatúžila po ňom, radi jej s Borisom Kollárom poradia, ako ho nadobudnúť aj bez zbytočného zabíjania času v školách.

Neskolabuje len školstvo, ale po pandemických nápadoch Igora Matoviča skoro určite aj zdravotníctvo. Sú to dve najviditeľnejšie služby štátu, ktoré už čoskoro nebudú na území Slovenska reálne k dispozícii, v rovnakom stave sú však všetky oblasti a inštitúcie. Ako sa ukázalo počas pandémie i prílevu utečencov z Ukrajiny, organizovaným spôsobom dokážu konať už len samosprávy, ktoré má schválený návrh pripraviť minimálne o pol miliardy eur ročne. Čo je dobre, lebo keď prestanú fungovať aj obce, mestá a samosprávne kraje, nebude také zjavné, že štát prestal fungovať už v prvom roku volebného cyklu. Chaos sa prosto stane normou.

Prelomené veto Zuzany Čaputovej je síce esenciou všetkého, čo ženie krajinu do priepasti, ale aspoň rozohnalo hmlu a vyčistilo vzduch. Definitívne vyvrátilo hoax o „liberálnom“ (rozumej príčetnom) krídle v OĽaNO.

Keď zopár poslancov hnutia oznámilo, že s fašistami viac hlasovať nebudú, bolo to skutočné prekvapenie. Vzhľadom na očarujúcu osobnosť majiteľa strany by to bol počin, ktorý by vyžadoval všetko, čo od poslanca OĽaNO nemožno s triezvou mysľou očakávať – rozum, charakter, morálku, vnútorné hodnoty, vlastný názor a nemalú odvahu. Prekvapenie bolo teda celkom namieste, očakávania určite nie. V súlade s realisticky očakávateľným napokon slobodne a poslušne zahlasovali vedno s fašistami. Síce tým definitívne prišli o svoju kredibilitu a vážnosť, ale udržali si všetko, na čom im skutočne záleží.

Budúcnosť sa nedá predpovedať, ale dá sa s istou pravdepodobnosťou predvídať. Mnohé inštitúcie zrejme už čoskoro prestanú vytvárať klamlivý dojem, že fungujú. Po krátkom a relatívne pokojnom okamihu stagnácie prejde ekonomika do voľného pádu. Štát bude stále existovať - na papieri. Hlavne na mape a v nudných právnych dokumentoch ako ústava. V ďalších voľbách si zúfalí ľudia vyberú toho, kto im vierohodne sľúbi, že tu tvrdou rukou nastolí poriadok. Akýkoľvek poriadok.

Je to len prirodzený vývoj. Keď definitívne zlyhajú demokratické elity, otvoria priestor pre niektorú z iných foriem vlády. Cesta je vydláždená, brány sú otvorené dokorán. Budúcnosť nie je práve svetlá, ale je aspoň jasná.