Odborník na žraloky Richard Jaroněk: Útok žraloka je obrovská súhra náhod

BRATISLAVA / Po dvoch úmrtiach žien, ktoré napadol žralok, uzavrela egyptská vláda pláže pri Hurghade na tri dni. Od stredy by sa tak mali opäť otvoriť. Informácie o tom, či zviera, ktoré útočilo, našli, chýbajú. Vypátrať ho, je však podľa odborníka na žraloky, takmer nemožné. Ako sa žralok vo vode správa a ako sa pri strete s ním zachovať, si môžte prečítať v rozhovore s českým odborníkom Richardom Jaroněkom.

Začnem tou otázkou ako pred tými štyrmi rokmi, asi pred takým časom sme spolu robili rozhovor, keď sa niečo podobné stalo na Korfu, tam žralok nezaútočil, ale objavil sa blízko ľudí. Teraz zaútočil a podľa niektorých Slovákov, s ktorými som sa rozprávala, možno tých obetí bude viac, lebo sa tam šušká alebo rozpráva kadečo. Takže ako sa Vy pozeráte ako odborník na žralokov vlastne na to, čo sa stalo v Egypte teraz.

Ja si nemyslím, že tých obetí bude viac. Myslím si, že je to obrovská súhra náhod. Každopádne, ten žralok, ktorý zaútočil, v skutočnosti to vyzerá, že na 90 percent to bude rovnaký nie druh, ale kus žraloka, ktorý je naozaj defektný. Chyba je samozrejme v tom žralokovi, ktorý je v nejakej fáze, kedy nemá čo žrať, kedy má nejakú zlú skúsenosť s ľuďmi. Tam sa naskladalo strašne veľa faktorov a takýto žralok je samozrejme nebezpečný. Nie je to pre tento druh alebo kus štandardné chovanie. Ale určite sa nedá povedať, že by sa nám teraz zvýšili útoky žralokov na ľudí. Určite tým nestrašme ľudi. Je to skôr obrovská zhoda náhod. Otázka bude, čo s týmto žralokom urobiť, kde ho nájsť a vystopovať. To, čo urobila egyptská vláda, že vlastne uzatvorí tu vodu a tie žraloky tým pádom odplávajú preč, to je otázka, či to k niečomu bude.

Ja som dostala včera informáciu, ktorá sa objavila vlastne v zahraničných médiách, že tesne pred týmito útokmi sa stalo to, že loď, ktorá viezla teraz neviem, či kozy alebo ovce, sa potopila blízko tohto miesta. Mohlo aj toto zohrať nejakú úlohu?

Určite. Táto správa, keď to poviem tak nešťastne, vybieha zakaždým, keď sa stane v Egypte alebo niekde v týchto lokalitách, kde sú turisti akákoľvek nehoda. Je to ten príbeh toho nešťastného Čecha pred štyrmi alebo tromi rokmi v Egypte. A ono sa to vždy vlastne vo výsledku hodí na to, že je tam nejaká loď, ktorá viezla nejakú potravu a vyhodila tam zdochliny a niečo tam urobila. Každopádne, pokiaľ je to pravda, tak určite nalákala žraloka. Žralok si rád zájde aj na takýto typ stravy, takže pokiaľ je to pravda, určite to má na to vplyv. Ja už som na to odpovedal viackrát, ale nehľadajme v tom niečo také, že by to bolo svetové. To, čo sa deje, že ten žralok na nás môže zaútočiť a že ten žralok zaútočí v určitý čas a v určitý moment, je normálne a prirodzené. Nechcem tým povedať v žiadnom prípade, že by nás žrali normálne. Ale stalo sa to večer podľa tých záberov, takže ten čas pri západe slnka je najideálnejší pre lov žraloka, lovia skoro ráno alebo neskoro večer. Potom je tam samozrejme pláž, pretože pri tej pláži oni lovia celé storočia až tisícročia, pretože pláž nám prináša fytoplanktón, zooplanktón, za ktorými idú malé rybičky, potom väčšie ryby ako slede, tuniaky, makrely a to sú už väčšie ryby a typická korisť pre toho predátora. On tam teda vždy lovil a my sme si tú pláž zrazu zabrali, povedali sme si, toto je naše a tu sa budeme kúpať a potom sme prekvapení, že sa stretneme so žralokom, ale on tam bol odjakživa. Takže ešte to, že niečo prilejeme do tej vody a stane sa to, že tam niekto niečo vyhodí, áno, môže to mať na to ďalší vplyv.

Vy ste spomínali, že je nebezpečný a že je ho ťažké nájsť. Viem, že tamojšie úrady vyslali potápačov, ktorí sledujú to miesto, kde sa to udialo a sám ste povedali, že otázka je, čo s tým žralokom, ak ho aj nájdu.

Tam sa stane to, čo vždy a my čo máme tých žralokov radi a samozrejme voči pozostalým je to strašné, že my sa ich snažíme pochopiť, tak presne príde k tomu, ako vo všetkých filmoch, ako sú Čeľuste, že všetci začnú toho žraloka naháňať a všetci začnú tých žralokov masakrovať. A to nikto nevie rozoznať. Dodnes nevieme, ktorý žralok to bol. Uvažuje sa o žralokovi šedom, útesovom, dlhoplutvom alebo makožralokovi. Bol to trochu väčší žralok, mal 2 metre a tým pádom každý, kto uvidí žraloka, ktorý má 1,5 metra, tak ho začne masakrovať, zabíjať a vyhadzovať do vzduchu dynamitom. Takže ako vždy sa začne obrovský masaker žralokov a budú padať hlavy aj žralokom, ktoré ani nemajú zuby a žerú iba planktón, ale len preto, že majú plutvu na chrbe, tak zase príde k tej strašnej likvidácii. Nájsť ten jeden kus je v podstate nemožné. To by ten žralok musel mať čip, ktorý nemá a potápači by museli byť veľmi dobrí odborníci, aby dokázali posúdiť, že tento je agresívnejší. Ale zase, ako vieme, že zrovna tento zaútočil? Takže tá šanca, že trafíte toho jedného žraloka a zabijete ho, to je proste takmer nemožné.

Pamätám si, že pred štyrmi rokmi, keď sme sa rozprávali, tak ste vraveli, že už vôbec stretnúť žraloka je problém, že sa vlastne prikruhuje, aby sa vôbec dal nafotiť alebo teda prilákať. Trošku to zmenilo obdobie pandémie, pretože ryby sa vrátili bližšie k ľuďom s tým, že sa vlastne utíšil taký ten ruch na plážach a v ich blízkosti  sa aj vyčistila voda. Mohlo aj toto zohrať nejakú úlohu?

Nie, pri tej pandémii sa to rado uvádza, že tým, že sme 2 roky necestovali, takže sme nejakým spôsobom spasili prírodu a bla bla, vrátili sa nám delfíni do Benátok. Ale s prepáčením, vidím úplne opačnú vec, že k žiadnemu šialenému vývoju a expanzii zvierat nedochádza. Naopak, teraz som sa vrátil pred mesiacom a pol, v apríli sme boli na žralokov v Juhoafrickej republike a videli sme jedného žraloka za celý týždeň. Samozrejme, má na to vplyv aj ďalšia vec, že tým ako prestali jazdiť turisti a masy turistov do vody, prestali sa istým spôsobom aj chrániť pláže, prestala jazdiť ochrana pláže a polícia a tak ďalej, ktorá monitoruje pohyb pytliakov, tak sa nám rozmohol nelegálny rybolov a pytliactvo, ktoré tu bolo vždy, ale teraz sa to kvôli tomu, že to nikto nestrážil nafúklo. Takže lode vyrazili a masakrovali, čo sa dalo. Vidím to na suchu, kde sa zase rozšírilo pytliactvo v parkoch a vo vode. Takže áno, mohlo narásť nejaké množstvo zvierat, ale my sme ich stačili do tej doby zase vychytať.

Ja som si prečítala, že vlastne v okolí Egypta v tých vodách v červenom mori je približne 40 druhov žralokov, je ich tam možné teda zbadať a vlastne oni sú tam doma, čo ste aj Vy povedali a ľudia sa na ne roky chodia pozerať. Dá sa povedať a možno to nie je najšťastnejšia otázka, ale napadla mi, že keď idem do toho prostredia, aké veľké riziko na seba beriem?

Voči tomu nešťastiu je to, samozrejme, smutné povedať, ale väčšia pravdepodobnosť, že Vás zabije žralok, povedzme napríklad to číslo 5 mŕtvch plus mínus ročne už zhruba 20 až 25 rokov, vlani to bolo 7 ľudí, predvlani dvaja. Je nás plus mínus skoro 8 miliárd z toho sme v kontakte s vodou, 2 miliardy ľudí sa pohybujú okolo vody, kde sa vyskytujú žraloci. Ja hovorím vždy, že aby Vás zabil žralok vo vode, tak omnoho väčšia šanca je, že Vás trafí meteorit do hlavy, alebo vyhráte hlavnú cenu v lotérii. Takže v podstate to je taká mala šanca. Spočítajte si tie 2 miliardy ľudí, ktorí sú v kontakte s vodou a 5 mŕtvych za rok. To behom nášho rozhovoru zomrie viac ľudí na diaľnici u nás. Takže samozrejme to vyzerá vždy hrôzostrašne, je to hrôzostrašné, je to krvavé, desivé bez diskusie, ale chcel by som upokojiť ľudí, nech sa toho neboja, tá šanca je naozaj nízka, ani neviem do akých núl by som to dostal. Je to naozaj obrovská súhra náhod.

Napadla mi ešte otázka, aj pred štyrmi rokmi, keď zomrel český turista, vlastne aj v tomto prípade skočili tie dámy do vody, aj keď tu išlo o voľajaký kurz, ak dobre viem potápania, tak skočili z móla, pretože to červené more je veľmi dlho plytké, až niekde ďaleko, keď si to odkráča, tak sa môžte potápať a zaplávať si. Môže aj toto nejakým spôsobom, lebo viem, že žraloky vlastne reagujú na pohyb na špliechanie vody a podobne, mohlo aj toto zohrať nejakú úlohu?

Tam sa musíme vrátiť k miernemu základu, ktorý sme vytvorili behom pár rokov, behom pár desiatok rokov sme tie žraloky dostali do šialeného a zúfalého stavu, pretože sme im vyhubili ich prirodzenú potravu. A to obrovským rybolovom, ktorý je nekorigovaný po celom svete a vlastne masakrujeme všetko, čo sa hýbe pod vodou, lovíme všetky slede, sardely, makrely a tuniakov, to, čo tie žraloky milujú a my sme im to v podstate vylovili. Oni sa teraz dostávajú do fázy a vidíme to pri tom našom samotnom potápaní, že zagresívneli. To chovanie mínus 15 rokov a 20 rokov a teraz je o 200 percent úplne niekde inde. Takže žralok, ktorý pred Vami pred 20 rokmi utekal a potreboval pol dňa na to, aby Vám dôveroval, tak je teraz agresívny. Ide omnoho bližšie. Nie že by Vás chcel zožrať, ale kontaktuje Vás, naráža do Vás plutvou. Takže akýkoľvek akt, ktorý človek urobí v nejakom čase, v nesprávnu sekundu, v nesprávny deň, v minúte, ktorá môže byť fatálna, že skočíte do vody, ktorá sa šplechne a zrazu tam tí ľudia kričia, je tam radosť, ten žralok sa ide pozrieť, čo sa tam deje, pretože je hladný a zvedavý a pripláva tam a stane sa tam ešte niečo ďalšie, napríklad sa mu tam zalesknú hodinky na ruke. Tam sa zbiehajú všetky tie náhody, bude tam uhol svetla, ktorý začne tú siluetu vykresľovať inak, pretože máme bočné slniečko. Teraz sa začínajú skladať tie črepiny do mozaiky. Nedaj Bože, že by sa tam potopila nejaká loď so zdochlinami. A to sú všetky tie črepiny, ktorá sa zrazu skladajú a keď to do seba všetko zapasuje, tak prichádza k nehode.

Pozerala som viacero aj som čítala Váš rozhovor aj rozhovor s jedným odborníkom, ako sa správať, keď sa zrazu objaví pri Vás žralok. Základné pravidlo bolo vlastne zachovať pokoj, aj keď to je podľa mňa asi ten najväčší problém, pretože to prekvapenie väčšinou človeka zmrazí, alebo naopak, ho privedie k tomu, že začne utekať preč.

Keby ho zmrazilo, bolo by to skvelé a nič by sa nestalo. Ale poznáme sa a pokiaľ ten človek nie je trénovaný a vidíte tých žralokov veľa, tak ako ja, je to samozrejme veľká prax, tak to naše prirodzené chovanie je to, že začneme jačať, rýchlo plávať, snažíme sa mu ujsť. Začne nám búchať srdce, začne sa adrenalín, začneme sa potiť. A to sú všetko aspekty, ktorá nahrávajú tomu žralokovi. My si musíme uvedomiť, že mimo toho, že skvele vidí a počuje, tak má takzvané Lorenziniho ampule na nose a to sú receptory, ktoré mimo iného vnímajú vibrácie tvorov v tiesni. To znamená, že ten žralok si okamžite vydedukuje, ktorý z tých piatich ľudí je vo vode pokojný a ten šiesty má strach, uteká, je nervózny a on ho vydedukuje ako najšlabší článok. Takže v ten moment ten strach je to najhoršie, čo tam môže fungovať a je mi jasné, že sa to teraz ľahko hovorí, praktizovať to vo vode na netrénovam človeku, je nemožné, naozaj tá šanca, že keď poviem, áno upokojte sa, otočte sa, pokiaľ máte nejaké šnorchlovacie okuliare alebo masku šnorchlovaciu, tak ho sledujte očami, pozrite sa naňho, ten žralok to vzdá v ten okamih nejakého kontaktu, pretože on už vie, že Vy o ňom viete. Ja to vždy prirovnávam k tomu jazvečíkovi. Pokiaľ idete po parku a ten malinký jazvečík sa Vás bojí, ale zistí, že aj Vy sa bojíte a máte panický strach zo psov, tak on má zrazu pocit, že je rotvajler a bude na Vás štekať a bude sa Vás snažiť pohrýzť, pretože je zrazu hrdina, pretože pred ním utekáte. Je to presne to isté. Tí žraloci sú občas takí zbabelci, útočia zozadu, tam kde nemáme hlavu, oči, toto máme odskúšané mnohokrát. Oni nejdú do toho stretu po hlave, je to ako ten lovec, ktorý Vás musí obísť a ide na to samozrejme takticky a to je pre nás trošku zbabelé. Otočiť sa, upokojť sa, neplávať, áno, snažím sa postupne dostať k brehu alebo k lodi, ale v podstate tá panika je najhoršie, čo sa môže stať.

​