Prezidentka Čaputová: Na ústavnom súde som napadla zákon, nie Igora Matoviča

BRATISLAVA / V prezidentskom paláci sa v piatok, 15. júla, koná deň otvorených dverí a našim hosťom v Ranných novinách TV JOJ nebol nikto iný, ako prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore sa dozviete, ako vníma útoky Igora Matoviča ale aj to, či je ranný typ, prípadne v ktorých situáciách môže šoférovať.

Ako vy by ste označili tú situáciu, ktorú tu aktuálne máme a situáciu, ktorá nám hrozí? 

Našťastie teraz zažívame také príjemnejšie obdobie roka, dovolenky, leto, slnko, ale napriek tomu tá situácia v spoločnosti je podľa mňa veľmi ťažká, vzhľadom na všetky krízy a ich súbeh. Faktom je, že od covidu a jeho dôsledkov, ktorý sa nám v istom zmysle vracia, vojna u susedov, zdražovanie, naozaj chudoba a dopad toho zdražovania na množstvo ľudí, to sú veci, ktoré sú objektívne ťažké. Do toho máme vnútropolitickú krízu, uvidíme, ako sa to vyvinie. Tá situácia je náročná a ja som sa nedávno vyjadrila, že krízy nemajú prázdniny a je potrebné, aby sme na ne reagovali, aby vláda prijala potrebné opatrenia.

Čo je tým receptom, aby sa situácia upokojila? 

Predovšetkým musíme citlivo vnímať to, kde to je najboľavejšie. Dlhodobo hovorím o tom, že je tu časť ľudí, ktorá má vážne sociálne problémy, je v pásme chudoby, dokonca pracujúcej chudoby. Aj ľudia, ktorí chodia do roboty, to nie sú ľudia, ktorí sú pasívni, ale majú problém čeliť tej situácií v ktorej sa nachádzajú, preto okolité krajiny prijali konkrétne adresné opatrenia, práve pre tieto skupiny ľudí, nie plošné, pretože ten balík peňazí verejných financií je samozrejme limitovaný. Takže, toto sú veci na ktoré by vláda mala reagovať - samosprávy, lekári, učitelia, to sú skupiny ľudí, ktoré sa ozvali a hrozia štrajkom. Som rada, že na niektoré z nich už vláda nejaké opatrenia avizuje, že budú prijaté. 

Politológovia hovoria, že nemáte kompetencie. Čo by ste robili, keby ste mohli a čo reálne môžete robiť? 

Je to tak, že pokiaľ ide o výkon exekutívnych právomocí, respektíve rozhodnutí, keď som spomínala tú chudobu, rozhodnutie o prijatí opatrení, o tom, aby sa k ľudom nejaký balík peňazí dostal, tým, ktorí to najviac potrebujú, to sú presne veci, ktoré prezident urobiť nemôže. Často sa hovorí aj o tom, prečo neodvolá toho, alebo nevymení vládu, to sú všetko veci, ktoré prezident sám urobiť nemôže. Ten impulz musí prísť z vlády, aj návrh na odvolanie ministra napríklad. To sú veci, ktoré ľudia majú často predstavu, keď je hlava štátu priamo volená, tak to môže priamo urobiť. My sme parlamentná republika, čiže v našom systéme to tak nie je. To, čo ale urobiť môžem a čo sa snažím a robím je, že sa snažím upozorňovať vládu na to, kde to to najviac bolí a kde to najviac tlačí ľudí. Dokonca aj s tímom odborníkov sa snažíme pripraviť konkrétne návrhy opatrení, ako by to, čo hovorím mohlo vyzerať, samozrejme pri rešpekte tomu, ktorú cestu si vláda vyberie. No a samozrejme je to ochrana ústavnosti, ústavných princípov. To sa prejavuje pri kontrole legislatívy, pri uplatňovaní práva veta, návrh na ústavný súd, kontrola referenda a podobných vecí. Čiže strážca ústavnosti, aj to je niečo, čo považujem za veľmi potrebné z hľadiska výkonu prezidentských právomocí. 

Na ústavnom súde som napadla zákon, nie Igora Matoviča

Ako sa cítite, keď vy ste označená za vinníka problému. Napríklad aj dnes v noci minister financií Igor Matovič uverejnil status, kde on to, že ste sa obrátili na ústavný súd ohľadom protiinflačného balíčka označil, že ste proti rodine, ale vlastne možno nespomenul tie vaše argumenty, ktoré vy ste spomínali. Ako vy vnímate, keď sa ocitnete v takejto roli? 

Predovšetkým politika nie je férový priestor. Od začiatku bolo jasné, ako som vstúpila ešte v kampani, že vás ľudia onálepkujú niečím, čo s vami vôbec nejako nesúvisí, čo je klamstvom, čo je vymyslenou lžou a účelovou lžou. Pokiaľ ide o to podanie na Ústavný súd SR a o tom, že som proti rodine, je to absurdné a manipulatívne, nie je to pravda. Množstvo subjektov, nie len ja ako prezidentka, namietali neústavnosť jednak z hľadiska procesu, ale aj z hľadiska rozporu hmotnoprávneho. Ja som sa sústredila na toto, ja nebudem reagovať na osobné invektívy ministra financií. Ja som napadla na ústavnom súde svojím návrhom zákon, ktorý bol prijatý, nie Igora Matoviča, na tom trvám. Ja sa zaoberám tým, čo robí on, alebo teda to, čo navrhol a prijal parlament. Vidím tam množstvo výhrad na 38 stranách, kde sme zargumentovali vážne ústavnoprávne výhrady a je na ústavnom súde, aby to posúdil. 

Prezidentka o súkromí

Ste typ, ktorý ráno ľahko vstáva? 

Nie, ja som ten typ, čo je dlhšie rád hore. Ráno mám trošku problémy so vstávaním, ale musím sa prekonať. 

Ako vyzerá vaše ráno a celá príprava? 

Vlasy aj make up si robím samozrejme sama, vzhľadom na ich dĺžku si to vyžaduje istý čas, aby som sa upravila a išla do práce. Súčasťou toho je v aute už príprava na ten deň, prípadne ešte večer predtým. 

Prezident je človek, ktorý si nemôže šoférovať sám. Kedy ste naposledy šoférovali auto? 

Veľmi mi to chýba, rada som šoférovala sama, pustila som si svoju hudbu. Je to taký prejav slobody, keď človek môže zabočiť kam chce. Naposledy som šoférovala, možno je to rok dozadu, ale to iba po našej ulici, kde bývam, takže to bolo len tak trochu. Naozaj je to tak, že by som vlastne šoférovať nemala, takže sa nechávam voziť, lebo to tak vyžaduje zákon. 

Čiže raz za čas po ulici ste povedali ochrankárom, že chcete sa k tomu vrátiť, aby ste to  nezabudli? 

Áno, je to tak, a bol to príjemný pocit, že je to podobné, ako s plávaním, človek má naučené tie pohyby, ktoré som predtým ovládala. Možno trochu klesá pozornosť pokiaľ ide o sledovanie značiek, lebo je iné sedieť vzadu a inak to sleduje šofér. Takže, keď sa raz vrátim k šoférovaniu, dúfam, tak to môže byť celkom výzva, zvyknúť si na ten iný pohľad. 

Zvykli ste si na ochranku, ktorá je s vami aj v súkromí 24 hodín denne? 

Je to naozaj veľmi iné. Je to v istom zmysle trošku limitujúce, zároveň musím povedať, že mám okolo seba skvelý tím ľudí, že sú to príjemní ľudia, v tomto zmysle to nie je ťažké. Je o samozrejme náročné v tom, že keď chcem ísť, obrazne povedané iba vyvenčiť psa, tak to znamená vyjsť z domu a ísť sa iba prejsť do okolia toho domu, tak je treba zavolať vlastne všetkých ľudí, ktorí ma sprevádzajú, alebo také odskočenie si do obchodu, lebo mi niečo chýba k vareniu, tak také niečo sa samozrejme nedeje, musí s tým byť spojená tá procedúra, alebo musím požiadať niekoho iného. Takže toto sú drobnosti, kedy si to človek uvedomí asi najviac. 

To znamená, že môžu vás ľudia stretnúť na bežnom nákupe v sobotu?

Samozrejme, netvrdím, že to je práve v sobotu, keď je tam najviac ľudí, to je skôr vec efektivity, ale samozrejme bežne nakupujem, to je súčasť môjho života. 

Stíhate popri práci aj domácnosť? Kedy ste naposledy vysávali?

Vysávala som naposledy myslím v pondelok, vzhľadom na to, že máme dvoch psíkov, tak je to nevyhnutné robiť pomerne často a občas to robím práve aj ja, ale naozaj je to boj s časom, pretože tá práca, keď ju chcem robiť dobre a zoznámiť sa so všetkým, čo vo výsledku, o čom rozhodujem, čo ovplyvňujem, k čomu sa mám vyjadriť, tak to chcem robiť na základe znalostí vecí. Takže v tomto zmysle to je naozaj 24/7, ale zas tá fyzická práca, alebo upratovanie je taká kompenzácia a je to relax. 

Pán Kiska mi hovoril, keď som sa s ním rozprávala, že on nevidel 5 rokov svoje kľúče od domu, lebo mu ochranka ja odomykala. Ako je to u vás?

Kľúče od domu mám, tie používam sama. Faktom je, že nemám kľúče od paláca, keďže mi otvárajú dvere z bezpečnostných dôvodov. 

Dovolala by som sa vám ešte na to číslo, ktoré ste mali pred tromi rokmi, alebo ste museli zmeniť telefóne číslo? 

Musela som zmeniť telefónne číslo, to nepoužívam. 

Bol tlak na to, aby sa s vami ľudia spojili? 

Áno, samozrejme, bolo to množstvo správ všetkého druhu a vzhľadom na to, že považujem za slušné na správy reagovať a nemala som šancu na všetky reagovať, aj z časových dôvodov, aj z bezpečnostných dôvodov, tak došlo k zmene čísla. 

Vy ste aktívna na sociálnych sieťach. Máte súkromný účet, kde ste v kontakte s priateľmi, prípadne sledujete si reakcie, ktoré vám prichádzajú? 

Samozrejme, že mám prehľad o tom, čo sa deje na sociálnych sieťach, ktoré sa týkajú výkonu môjho povolania. Netvrdím, že čítam komentáre, lebo to z psychologického hľadiska považujem za škodlivé, alebo aj nie úplne vhodné. Samozrejme dozviem sa o tom, čo sa tam píše, niekedy sa na ne pozriem, to je jasné, ale v zásade veľa času na sociálnych sieťach netrávim. Je dôležité vedieť, aká je atmosféra. Je to veľmi špecifický priestor najmä v poslednom období. Najmä priestor na ventilovanie hnevu, frustrácie, nenávisti a podobne, ale samozrejme, ako kontakt a dotyk so sociálnymi sieťami mám a pokiaľ ide o moju komunikáciu, tak v plnom rozsahu. 

Niekedy reagujete aj sama?

Sama v zmysle, že pripravím odpoveď, ale nezavesím to tam, ide o tne technický výkon.

Pozeráte si aj nejaké vtipné politické obrázky o sebe a ktorý by ste tak spomenula, ktorý vás potešil, alebo rozosmial? 

Naozaj ma veľa z nich pobavilo, sú veľakrát absolútne trefné a výstižné. Včera myslím som videla fotografiu, kde sa pozerám na paradajky v súvislosti s výjazdom na Hornú Nitru a autori si robili srandu z tej konšpirácie, ako som americká agentka a podobné hlúposti, takže bolo to veľmi vtipné zobrazenie práve na toto klamstvo. 

Pred brífingom alebo rozhovorom sa nejako špeciálne pripravujete a bývate ešte nervózna? 

Ako kedy, dozviem sa o tom, že zhruba, aká téma bude, to je jasné. Pokiaľ ide o niečo špecifické, že by sme napríklad teraz viedli rozhovor o tom, že čo boli dôvody vetovania, tak by som si, zhodou okolností, to som podávala včera na ústavný súd, tak si to pamätám, ale ak by to bola vec, ktorá je napríklad stará dva týždne, tak to by som si pripomenula, tú argumentáciu. V tomto zmysle príprava áno, pokiaľ ide o argumentačné veci, ale inak nie, ale ani nemávam nejako zásadne trému. 

Skúšajú vám dávať otázky, ktoré by vám položili novinári, aj sa triafajú? Pomôže vám takáto príprava? 

Pomôže tá príprava, lebo, keď sa ma pýtajú na niektoré oblasti a ja zhruba zarámcujem tú odpoveď, tak veľakrát máme tu ilúziu, že sme zrozumiteľní a zrazu sa ukáže, že sme zrozumiteľní len sami pre seba. Takže, tam tá korekcia je celkom fajn a sú to profíci, takže občas hej. 

Je dovolenkové obdobie, vy ste mi spomínali, že je pomerne ťažké nájsť destináciu. Je to preto, lebo chcete ísť na dovolenku, ktorú chcete zažiť ako Zuzana Čaputová a nie ako prezidentka? Dá sa vôbec nájsť taká destinácia, kde si to užijete v súkromí? 

Častokrát je to ťažké, lebo to riešim na poslednú chvíľu, to bude hlavný dôvod. Ten druhý dôvod je samozrejme to, čo mám počas roka najmenej, a to je súkromie, tak je to príjemné, ak sa podarí nájsť miesto, kde aspoň na ten týždeň v roku mám súkromie. Občas také nájdem, aj keď úplne súkromie nie, ale to ani nevadí, nie je to také striktné, ale je fajn, keď človek môže nachvíľočku zabudnúť na prácu. 

Ako to máte s oblečením, ktoré musí spĺňať protokol, ste vždy stotožnená s tým, čo máte oblečené? Používate šaty opakovane? 

Rozhodne ich používam opakovane. Už to aj niektoré média spomínali, alebo ukázali obrázky úpravy šiat, pretože to považujem za správne, ekologické a rozumné. Niektoré šaty, možno ľudia ani netušia, že to sú tie šaty, len sú premenené nejakým spôsobom. Veľmi chcem byť s tými šatami stotožnená, aby som sa cítila, že som to ja a nie nejaká figurína. Je to súčasť výkonu tej profesie, lebo je to reprezentácia štátu, najmä pokiaľ ide o zahraničie, alebo prijímanie zahraničných hostí, ale samozrejme aj na úplne bežné nosenie, pretože mám dôstojným  spôsobom reprezentovať úrad, ktorý zastávam.  

Mám tu otázku od diváka, ako vy prežívate to, že vy dostanete veľký počet žiadostí o milosť, vy máte v rukách osud toho človeka. Aké to pre vás je rozhodnúť? Prídu vám aj poďakovania? 

Je to veľmi špecifická právomoc, faktom je, že som sa jej chopila vo väčšom rozsahu, ako moji predchodcovia. Ideme pomerne do hĺbky v tých jednotlivých prípadoch, kde je šanca, že je dôvod udeliť tú milosť, lebo pokiaľ ide napríklad o násilné úmyselné trestné činy, to je také najjednoduchšie, že napríklad o úmyselné vraždy, tak tam samozrejme to skúmanie veľmi neprebieha, lebo nevidím dôvod, ale pokiaľ ide o ďalšie iné skutkové podstaty, alebo skutky v kombinácií s nejakým sociálnym dôvodom, zdravotným stavom ľudí, tak ideme pomerne do hĺbky, ponoriť sa do toho príbehu, aby sme to len paušálne od stola, lebo ide o ľudské osudy. Potom je to niekedy väčšia a niekedy menšia dilema. jednak je to signál vo vzťahu k tomu človeku, ale je to vždy aj signál vo vzťahu k celej spoločnosti, čo je omilostené, aký skutok, aký životný príbeh dostane druhú šancu a áno, je to tak, že niekedy sa mi dostane tá spätná väzba od tých ľudí. Veľmi sa teším, že to následné pokračovanie ich života na slobode, je zatiaľ pozitívnym príbehom. Ľudia sú zamestnaní, sú za to radi. Zatiaľ neregistrujem prípad, kedy by som tú milosť oľutovala.  

Rešpektujem, že ste sa rozhodli, že nebudete hovoriť, či budete kandidovať, keď vám skončí volebné obdobie. Čo sa dá robiť po práci prezidentky? 

Nad konkrétnymi obrysmi toho, čo by som robila, som nerozmýšľala, lebo som sústredená na túto prácu. Ja si myslím, že sa dá robiť veľa užitočného v akejkoľvek podobe. Ja som vždy robila verejnú službu, aj predtým v tej profesií, to boli veci vo verejnom záujme, taký typ káuz, legislatívy atď.. Takže, keďže som aktívny a činorodý človek, tak určite robiť niečo budem a verím, že to bude niečo, čo bude dávať zmysel pre spoločnosť. 

Je niečo, čo vám do budúcnosti možno naháňa strach? 

Dúfam, že sa nám nestane, že v spoločnosti zvíťazí alebo preváži nenávisť, deštrukcia, nespokojnosť a rozklad spoločnosti. Ja rozumiem, že množstvo ľudí je veľmi frustrovaných a nahnevaných, aj chápem, že to tak cítia, aj vzhľadom na všetky tie okolnosti, ktoré sme spomínali, ale napriek tomu sa musíme z tohto stavu nejako dostať a pokračovať ďalej, ako jedno spoločenstvo, ktoré žije na tomto území v tomto čase a spolupracovať, komunikovať a nie pestovať nenávisť, to by bol asi najväčší problém.  

Počas rozhovoru máme na stolíku položené tlačídko. To tu nie je prvýkrát. Na čo slúži? 

Tlačidlo slúži na zavolanie protokolu, keď sa skončí nejaké stretnutie, nejaké rokovanie. Tak, aby toho hosťa, ktorý je tu prítomný, mohol protokol odprevadiť von.