Novinárka Pavla Holcová: S Jánom Kuciakom stále vediem dialóg

BRATISLAVA / Mariána Kočnera hodili jeho vplyvní priatelia cez palubu a teraz sa tvária, že žiadne zlo tu už nie je. Myslí si to investigatívna novinárka Pavla Holcová, ktorá úzko spolupracovala s Jánom Kuciakom. Dôkazy v obnovenom procese sú podľa nej oveľa silnejšie. Upozorňuje však, že na Slovensku zásluhou politikov opäť narastá nenávisť k novinárom.

Myslievaš niekedy aj teraz po piatich rokoch na Jána? 

Stále s ním vediem dialóg. Nie je to tak, že by som povedala, že teraz sa s ním prestanem rozprávať. Aj keď žil, tak stále v duchu som sa s ním rozprávala o kauzách, ktoré sme riešili, a nikdy to neprestalo. 

Takže keď máš nejaký prípad, rozmýšľaš, ako by sa na to pozeral? 

Skôr s ním vediem dialóg, čo znamená, že musím naformulovať nejaké otázky a hovorím si, ako by sa na to pýtal Ján, ako by postupoval, ako by to analyzoval, je to vlastne dialóg. 

Začala si sa od toho času viac zaujímať o dianie na Slovensku?

Predtým, ako bol Ján zavraždený, tak ma Slovensko nejako nezaujímalo práve preto, že som tu mala jeho. Vždy som mala niekoho, koho som sa mohla opýtať. Až vražda zvýšila môj záujem o Slovensko, pretože som potrebovala pochopiť, čo viedlo k vražde. 

Sleduješ stále kauzy, ktoré z toho vyplynuli? 

Snažím sa ich sledovať, aj keď tých káuz je mnoho a vyvíjajú sa tak, že to nie je úplne jednoduché. Chcela by som mať oveľa viac času sa tým detailne zaoberať. 

Je to už päť rokov, rozsudok stále nepoznáme v časti objednávateľov. Je to dlhý čas na taký skutok? 

Je to pochopiteľné, pretože v Česku a na Slovensku nie je justícia nejaká rýchla. Nie sme v USA a navyše je to dosť zázrak, pretože keď sa pozrieme na štatistiky, tak zhruba desať percent vrážd novinárov je objasnených v tej časti, kto vykonal vraždu. Z týchto desiatich percent zase len desať percent je možné dopátrať, kto bol objednávateľom. 

Prokurátori hovoria, že je to aj tým, že tam bolo enormné nasadenie síl, je to aj tým? 

Môže to byť aj tým, nepoznám presné počty, počula som o tom, že tam bolo enormné nasadenie. Na druhej strane som počula, že tím bolo potrebné veľmi zoštíhliť pre úniky informácií a preto, že bolo potrebné vytvoriť okruh ľudí, ktorí si môžu veriť. 

Keď si porovnáš tento proces s tým prvým, vidíš teraz väčšie šance na to, aby boli odsúdení aj objednávatelia? 

Myslím si, že zásadný zlom je v tom, že sa začalo ukazovať, že Zoltán Andruskó hovoril pravdu v mnohých prípadoch. Napríklad o príprave vraždy prokurátorov. Tým činom by sa z kategórie nedôveryhodný svedok mohol dostať do kategórie dôveryhodný svedok. Tým činom považujem tento prípad za silnejší.

Čo ešte je tam podľa teba dôležité, možnože sa venovalo bližšie dešifrovaniu komunikácie?

Považujem to za dôležité nielen preto, že zaznelo, že tam padali kľúčové slová, ale aj preto, ako to bolo zasadené do kontextu. Napríklad to, keď Alena Szuszová píše, že jeden už vypadol a hovorí o zuboch, ale nešla k zubárovi. 

Na pojednávaní, kde bol aj vyšetrovateľ Juhás, ktorý tím viedol, zaznelo aj, že dostal odkaz z generálnej prokuratúry o tom, že telefóny sa majú viesť v tajnom režime, ako si to môžeme vysvetliť? 

Môžeme si to vysvetliť tak, že vyšetrovací tím bol pod obrovským tlakom. To znamená, že ten šok po vražde naštartoval nejaké procesy. V momente, keď sa zistilo, že to pôjde ďaleko za strelcov, že to bude mať reálne dosahy aj na politikov Slovenska, tak tam boli tlaky, aby sa ďalej nevyšetrovalo, pretože každému bolo jasné, že ten starý systém sa pravdepodobne zrúti. 

Z toho vyplynuli ďalšie kauzy, hneď na začiatku sa podarilo dokončiť text, ktorý Ján dopísať nestihol, ktorý viedol k talianskej mafii na Slovensku, potom z toho vyplynuli veci, ktoré sa týkali rôznych agropodvodov, ďalej komunikácia sudcov s Mariánom Kočnerom a podobne. Tieto kauzy sa vyšetrujú paralelne, niekde boli ľudia obvinení, niekde už aj padla obžaloba. Akým tempom idú tieto paralelné kauzy? 

Čakala by som aj, že to pôjde pomalšie. Príde mi, že tu nastalo nejaké okno, nejaká nádej a všetci mali pocit, že teraz musíme všetko rýchlo vyriešiť, lebo na to nie je čas. Sama za seba by som bola aj pre pomalšie, ale dôslednejšie vyšetrovanie, aby sa nemohlo stať, že na procesných chybách budú kauzy zastavené. 

Vidíme to už teraz? 

Čiastočne to vidíme, uvidíme, ako to dopadne so sudcami a ich telefónmi, ale to by som nechala na niekoho, kto ďaleko detailnejšie rozumie súdnemu systému. 

Zvyšok rozhovoru si pozrite vo videu:

​