Vďaka Putinovmu trójskemu koňovi v EÚ môže Slovensko prísť až o 24 miliónov eur

BRATISLAVA / Slovensko uzavrelo s ruskou bankou dohodu, že investícia sa začne splácať až o 5 rokov, pričom ďalšie desaťročie to môže trvať.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka vo zverejnenom článku uviedlo, že Ruskom ovládaná Medzinárodná investičná banka (MIB) so sídlom v Budapešti sa kvôli Putinovej vojne proti Ukrajine dostala do problémov.

"Slovensko z nej pred pár týždňami vystúpilo. 24 miliónov eur však už možno nikdy neuvidí. Ministerstvo financií súhlasilo, aby ich banka začala splácať až o 5 rokov a aj to postupne 15 rokov. Na rozdiel od iných krajín tak slovenská strana pristúpila na argumenty ruského vedenia finančnej inštitúcie. Veľký únik interných dokumentov banky však naznačuje, že MIB nechce vystupujúcim krajinám zaplatiť nič," uviedlo ICJK v investigatíve, na ktorej sa podieľali investigatívci V4. 

Slovensko z MIB vystúpilo na konci januára s tým, že rovnaký postup zvolila aj Česká republika a nasledovať budú aj Rumunsko a Bulharsko. Jediným členským štátom EÚ, ktorý v banke ostáva, je Maďarsko. 

"Dôvodom je ruská agresia na Ukrajine. Práve Rusko má v MIB stále najväčší podiel a už v minulosti sa objavili podozrenia, že banka je Putinovým trójskym koňom v Európskej únii. Nedávny únik dokumentov, vrátane e-mailov pracovníkov MIB, naznačuje, že banka vnímala odchod štvorice európskych štátov ako nepriateľský akt. Hanlivé výrazy adresované predstaviteľom vlád nasledovali plány, ako im nevyplatiť peniaze, ktoré kedysi do banky vložili," upozornilo ICJK. 

S nevýhodnými podmienkami súhlasila súčasná vláda, pričom Slovensko bolo súčasťou tejto banky už od 70. rokov. Otázne je, prečo sa z tejto banky nevystúpilo po novembri 89. 

Viac v rozhovore s Tomášom Madleňákom z ICJK:

ICJK vysvetľuje aj ​to, čo je to MIB a prečo ju označovali za „Putinovho trójskeho koňa"

• Medzinárodnú investičnú banku (MIB) založili v roku 1970 vybrané krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), medzi nimi aj komunistické Československo. Po páde železnej opony sa z nej stala prakticky nefunkčná a zabudnutá inštitúcia.
• Oživovať ju začali až v roku 2012 Rusi a Slováci. Šéf MIB Nikolaj Kosov rokoval s vtedajším štátnym tajomníkom slovenského ministerstva financií Vazilom Hudákom a dohodli sa, že MIB začnú transformovať na modernú, multilaterálnu investičnú banku.
• Už na tomto stretnutí Kosov určil ako jeden z cieľov "zabezpečenie úplnejšieho využitia imunity a výsad stanovených v zakladajúcich dokumentoch banky". Požiadavka diplomatickej imunity pre pracovníkov banky sa však stala jedným z kameňov úrazu, pre ktoré nakoniec sídlo banky nevzniklo v Bratislave. Plánovali pritom použiť priestory na Cintorínskej ulici, do ktorých banka investovala.
• Ako sme už dávnejšie zistili v rámci projektu Kočnerova knižnica, o nehnuteľnosť ju nakoniec obral Marian Kočner. V komplexe na Cintorínskej dodnes podľa katastra priestory vlastní firma Kočnerových dcér. Banka dala úvery aj energetickým firmám – Slovenské elektrárne, Slovak Gas Holding, Zvolenská teplárenská, ale aj Tatravagónka, ovládaná Alexejom Beljajevom, ktorá sa v minulosti snažila preraziť aj na ruskom trhu. Tieto plány však zastavil rok 2014, ruská anexia Krymu a rozpútanie vojny na Donbase.
• Úvery sa pohybovali v desiatkach miliónov eur – v oblasti energetiky sú považované za malé. Energetika je však zároveň oblasť, ktorú ruská zahraničná politika využívala ako "mäkkú silu" na uplatňovanie svojho vplyvu v Európskej únii.
• Keďže však plány v Bratislave zlyhali, sídlo MIB sa v roku 2019 presunulo do Budapešti, kde jej zamestnancom vláda ponúkla neobvykle širokú diplomatickú imunitu. Vzbudilo to aj podozrenia, že banka má byť iba zásterkou pre operácie ruských špiónov. Diplomatická imunita sa nakoniec zúžila, no maďarská vláda ostala jedným z najbližších spojencov Ruskej federácie v EÚ a aj tejto zvláštnej banky.