NATO sa nerozširuje násilne ani krajiny nenúti, aby boli jeho súčasťou, vysvetľuje Ondrejcsák

BRATISLAVA / Veľvyslanec v Londýne Róbert Ondrejcsák upozorňuje, že v súvislosti s NATO sa verejným diskurzom šíri omnoho viac mýtov než faktov.

NATO konečne privítalo ďalšieho člena, ktorým sa stalo Fínsko. "Verím, že sa k Fínom onedlho pridá aj Švédsko, čo zatiaľ blokujú v Ankare a Budapešti. Aliancia sa tým rozšíri o ďalšieho člena, ktorý prinesie silné ozbrojené sily, demokratickú tradíciu a výhodnú geografickú polohu pre obranu Pobaltia," uviedol veľvyslanec v Londýne Róbert Ondrejcsák. 

Ondrejcsák dodal, že verí, že v týchto dňoch popri samotných Fínoch najviac oslavujú práve v Rige, Talline a Vilniuse. "V súvislosti s rozširovaním NATO, ale aj s Alianciou všeobecne, sa spomína veľké množstvo neprávd, dezinformácií, často aj klamstiev. Z toho potom vznikajú mýty, ktoré sa vo verejnom diškurze udržia pomerne dlho – hoci faktami sa dajú vyvrátiť jednoducho. Len tie fakty treba dostať k ľuďom. Rozhodol som sa poukázať na najrozšírenejšie mýty súvisiace s rozširovaním NATO," pokračoval. 

Dohoda Gorbačova a Nemecka je mýtus

Za prvý mýtus označil veľvyslanec dohodu medzi Gorbačovom a nemeckými lídrami o nerozširovaní NATO. V tomto prípade sa podľa diplomata často spomína, že cenou za súhlas Moskvy so zjednotením Nemecka bolo, že nemeckí lídri súhlasili, že Aliancia sa nebude rozširovať smerom na východ. "Je to ,zaručená informácia‘, ktorá sa veľmi často a pravidelne objavuje v komunikácii Ruska, rôznych priaznivcov Moskvy a odporcov NATO – ale nie je to pravda," vysvetľuje Ondrejcsák.

Veľvyslanec uviedol, že takúto dohodu poprel aj samotný Gorbačov. "Po druhé, nemeckí lídri, či už vtedajší kancelár Kohl, alebo niekto iný, napriek ich značnému vplyvu nemohli sľúbiť v mene celej Aliancie, že sa tá nebude rozširovať. A ani v mene stredoeurópskych či pobaltských štátov, že nebudú ašpirovať na členstvo. Je možné, že táto téma bola súčasťou rozhovorov počas zjednotenia Nemecka, ale v žiadnych oficiálnych dohodách nikdy nefigurovala. Naozajstná, reálna dohoda hovorila o nerozširovaní významnej vojenskej infraštruktúry na územie bývalého Východného Nemecka," dodal. 

Prečítajte si tiež

412. deň na Ukrajine: ​Rusko bude rozosielať povolávacie rozkazy elektronicky

NATO sa nasilu nerozširuje

Za ďalší mýtus označil Róbert Ondrejcsák to, že NATO by sa malo rozširovať nasilu a tlačiť do členstva ďalšie krajiny. "Tento pohľad v podstate dáva na rovnakú úroveň NATO a bývalú Varšavskú zmluvu. Štáty bývalej Varšavskej zmluvy boli donútené stať sa členmi nasilu, z Moskvy, bez možnosti vlastného rozhodnutia. NATO na rozdiel od toho je alianciou slobodných štátov, kde o rozširovaní rozhoduje kandidátska krajina a každý jeden už členský štát, konsenzom," uviedol diplomat na sociálnej sieti. 

Akcentoval, že členstvo má veľmi prísne politické a vojenské kritériá, často vidíme silný záujem štátov o vstup, ako je to v prípade Gruzínska alebo Ukrajiny, ale neochotu členov s rozširovaním súhlasiť. "USA – hoci sú najsilnejším spojencom – nemajú možnosť žiadny demokratický štát ,donútiť‘ aby sa stal členom NATO. A keď už chceme naozaj niekoho nájsť, kto štáty ,tlačí‘ do NATO, tak je to veľmi jednoduché: Vladimir Putin. Nikto, ale naozaj nikto neurobil toľko pre rozšírenie Aliancie ako ruský prezident. Keby nebol napadol Ukrajinu, Fínsko a Švédsko by sa nikdy nestali členmi Aliancie," dodal. 

Prečítajte si tiež

TV JOJ na Ukrajine: V Buči si pripomenuli tragédiu spred roka

NATO rozširovaním neobkľučuje Rusko

Na vyvrátenie tohto tvrdenia stačí krátky pohľad na mapu. "Rusko je rozlohou obrovský štát, má viac ako 17 miliónom km2. Členské štáty NATO tvoria veľmi malé percento ruských hraníc na západe ruských území. Obrovské územia Ruska na východe, strede a juhu ležia ďaleko od hraníc členských štátov NATO. Celková dĺžka suchozemských hraníc Ruska je vyše 22-tisíc kilometrov. Áno, je pravda, že najmä pred obavou pred ruskou dobyvačnou politikou a vedení historickými skúsenosťami štáty v strednej Európe, vrátane Slovenska sa stali členmi NATO, ale stačí letmý pohľad na mapu, aby sme videli, aký nezmyselný argument celé obkľúčenie predstavuje," zhodnotil Ondrejcsák. 

"Z tých 22 400 kilometrov pripadá na štáty NATO – Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Nórsko – cca 1 259 km. Aj so vstupom Fínska (1 272 km) to bude len približne 2 500 kilometrov spoločných hraníc NATO-Rusko, čiže cca 10 % celkovej dĺžky ruských hraníc. Obkľúčenie vyzerá naozaj inak. Tieto tri tvrdenia sa objavujú azda najčastejšie, ale existuje mnoho ďalších... postupne sa k nim snáď dostaneme v rámci ďalších máp," uzavrel. 

Ako sa rozširovalo NATO?

1990 – zjednotením Nemecka sa územie bývalého komunistického Východného Nemecka automaticky dostali do Aliancie ako súčasť aliančného Nemecka.

1999 – Česko, Maďarsko a Poľsko sa stali členmi NATO. Slovensko, hoci začiatkom 90-tych rokov bolo na tej istej štartovacej čiare ako stredoeurópski susedia, nebolo súčasťou tejto vlny rozšírenia kvôli nedemokratickým praktikám Mečiarovho režimu.

2004 – tzv. „Big Bang“: rozšírenie o 7 krajín vrátane Slovenska, ďalej troch pobaltských štátov, Slovinska, Bulharska a Rumunska.

2009 – Albánsko a Chorvátsko.

2017 – Čierna Hora, ktorá sa do Aliancie dostala aj napriek intenzívnym ruským zásahom do vnútropolitických procesov.

2020 – Severné Macedónsko.