Analýzy Na hrane s Hlinom a Mesežnikovom: Expolitik o Druckerovi a nejasná odpoveď o kandidatúre

BRATISLAVA / Predvolebná kampaň sa presunula do parlamentu, májová schôdza sľubuje veľa hádok a zábavy na jednej strane, na tej druhej hlboký zárez do rozpočtu. A je spájanie strán to, čo volič potrebuje alebo len generuje konflikty? Aj o tom v Analýzach Na hrane hovoril expolitika a dnes podnikateľ Alojz Hlina a politológ, tvár Inštitútu pre verejené otázky, Grigorij Mesežnikov.

Hlina v minulosti pôsobil vo viacerých stranách, v súčasnosti podniká. "Je tam veľa čo robiť a potom mi neostáva čas rozmýšľať nad tým, čo by bolo keby," skonštatoval. Na otázku, ako sa pozerá na politiku reagoval, že aj keď si ľudia myslia, že nemôže byť horšie, tak vždy môže. "Tie obrazy sú desivé," dodal.

+11 fotiek

Analýzy Na hrane s Alojzom Hlinom a Grigorijom Mesežnikovom

"My ideme z extrému do extrému, u nás politický aktivizmus nikdy nebol," pokračoval Hlina s dodatkom, že bol jeden z tých, ktorý ho začal robiť. Chopil sa toho podľa neho i Igor Matovič, no nesprávnym spôsobom, preto to ľuďom začína "liezť hore krkom". Podľa expolitika je však možné rezignovanie naň nebezpečné. "Politický aktivizmus má v spoločnosti miesto," vysvetlil.

Mesežnikov zdôraznil, že je dôležité, čo politickí aktivisti robia. "Politický aktivizmus môže pripútať pozornosť verejnosti k problémom," povedal s dodatkom, že Matovič bol v opozičnom postavení politického aktivistu úspešný. Iné to bolo počas jeho pôsobenia vo vláde, keď podľa politológa do politického aktivizmu zahrnul aj prvky, ktoré neboli vhodné pre výkon funkcie. Mesežnikov zároveň pripomenul aj Mečiara či Fica, ktorí sa taktiež snažili o politický aktivizmus, no podľa neho je otázne, čo tým chcú dosiahnuť.

Zmenia sa ešte preferencie strán?

"Znova sa potrebujeme vrátiť do časov, keď nosom rozryjete zem a poviete si, že nebolo až tak zle," skonštatoval Hlina v súvislosti so súčasnosťou. Podľa Mesežnikova však ešte máme päť mesiacov do volieb, a tak je otázne, ako dopadnú. Pripomenul napríklad situáciu päť mesiacov pred poslednými voľbami, pričom aj v tom prípade bola situácia iná než počas parlamentných volieb.

Vládnutie pôvodnej štvorkoalície sa podľa Mesežnikova nejavilo ako kompetentné, čo prispelo aj k jeho koncu. "Samozrejme, že tá vláda nebola nečinná, ale spravila toho málo," myslí si odborník. Vláda podľa neho však postupovala v súlade s vládnym programom. Dodal, že toxický aktivizmus politikov, ktorý súvisí napríklad s aktivitou na sociálnych sieťach či hádkami na verejnosti, ľudia nechcú.

Parlamentná smršť návrhov

"Zadarmo by malo byť zakázané pred voľbami," myslí si Hlina o parlamentných návrhoch s dodatkom, že rozdávať zarobené je zlé, no rozdávať požičané je šialenstvo. Dodal, že v súčasnosti v NR SR prevláda práve populizmus. "U nás ten populizmus prekvitá," pokračoval s dodatkom, že aj on samotný robil protest proti populizmu, na ktorý ale nikto neprišiel, čo by sa podľa neho stalo aj v súčasnosti.

Podobné populistické návrhy podľa Mesežnikova však politikom nepomôžu. V prípade známejších politikov ich voliči zaregistrujú dané návrhy. "Voliči si všímajú viac to, čo politické strany urobili," zdôraznil s dodatkom, že v parlamente však máme množstvo nezaradených poslancov a v NR SR nefunguje ani koaličná väčšina. Mesežnikov si zároveň podľa jeho slov nespomína na podobnú situáciu.

Bude Hlina kandidovať?

Hlina odišiel z KDH a neskôr aj z platformy Dobrá voľba a Umiernení, odkiaľ odstúpil len nedávno. Vysvetlil, že bol toho názoru, že to nie je cesta preňho, čo bol menšinový názor. "Tam veľa možností neexistuje," dodal.

"U mňa je to taký nedokončený príbeh," hovorí o svojich politických plánoch pre budúcnosť. Dodal, že do politiky by ľudia mali vstupovať s predstavou nejakej zmeny. "Demokrati sa ma boja, lebo potom by s nimi KDH nerokovalo už vôbec," povedal.

Mesežnikov dodal, že v súvislosti s rokovaniami expoliika s politickými stranami ide o pravicovú alebo stredopravicovú stranu, na čo Hlina s úsmevom prikývol. "Určite nebudem zakladať novú stranu," tvrdí Hlina s dodatkom, že keď do dvoch-troch týždňov bude vedieť viac informácií o možnom kandidovaní v týchto voľbách. 

Ktoré strany by sa mali spájať

O spájanie by podľa Mesežnikova malo ísť najmä stranám, ktoré majú v prieskumoch približne 5 %. "Ak tu dôjde k spájaniu, tak to sú podľa mňa stredopravé strany v spodnej časti toho rebríčka," skonštatoval. Milan Majerský z KDH však akékoľvek spájanie odmieta.

Politológ pripomenul, že s výnimkou roku 1998 KDH vždy kandidovalo samostatne, čo je sčasti ich súčasťou. "Situácia je teraz iná, v súčasnosti sa KDH pohybuje na hranici zvoliteľnosti," dodal. V súvislosti s nespájaním sa s Demokratmi podľa Mesežnikova ide aj o to, že Demokrati v súčasnosti nemajú silný politický výtlak. "Podľa mňa je to stále otvorené," dodal. Podľa Hlinu však dáva zmysel sa spojiť.

Umiera pravica?

Čo sa týka Za ľudí, podľa Mesežnikova je jediná možnosť pre stranu prísť na kandidátku niekoho iného. Obaja hostia sa pritom zhodli, že strana Za ľudí ako taká je na svojom konci. "Celá strana Za ľudí je zbytočná," povedal Hlina s dodatkom, že bola škoda, že sa v tom inicioval exprezident Kiska.

"Pravica umiera," povedal Hlina. Mesežnikov ragoval, že podľa neho ide o tvrdé slová. Priblížil, že spájanie pravice pred voľbami je "slovenský evergreen". Pripomenul, že v krajine je zároveň viacero druhov pravice. "Môže nastať situácia, že voliči menších pravicových strán to hodia niekomu inému, kto nie je ideovo totožný," myslí si Mesežnikov.

S kým chce spolupracovať Pellegrini

Minulý týždeň v spoločnosti rezonovala aj informácia o spojení Hlasu a Dobrej voľby, čo bol napokon aj dôvod odchodu Hlinu. "Ja som umiernený konzervatívec a pravičiar, nič s tým nespravím. To nie je len kvôli tomu, kto je v Hlase. Ale ak by existovala politická mapa, tak oni sú ľavičiari liberálni," povedal o svojom odchode. 

Mesežnikov hovorí, že líder Hlasu-SD Peter Pellegrini sa chce odlíšiť od Hlasu-SD. "Pán Drucker sa hlási k Hlasu, ktorý sám seba definuje ako ľavičiara, pritom pán Drucker vo voľbách oslovoval skôr stredopravých voličov," myslí si Mesežnikov. Pripomenul, že aj samotný Drucker bol členom vlády Smeru.

Na druhej strane Hlas-SD a Smer-SSD sa spájať nedarí, pričom práve Fico ukazuje snahu o spoluprácu, čo ale, zdá sa, Pellegrini odmieta. "Peter Pellegrini nechce ísť do vlády so Smerom, to je zjavné. To ale neznamená, že situácia nemôže vyústiť do toho, že by do toho boli donútení," myslí si politológ. Dodal, že Fico sa zameral na spoluprácu so stranami ako Republika či SNS. "Pellegrini chce skôr s polupracovať s nejakou časťou stredopravého spektra," dodal. 

​