Skoro jasno
13°
Bratislava
Gertrúda
19.5.2024
Nie je možné, aby sa ľudia, čo robili zle, skrývali za účelovo zmenené zákony, tvrdí Fico
Zdielať na

Nie je možné, aby sa ľudia, čo robili zle, skrývali za účelovo zmenené zákony, tvrdí Fico

Zdroj: TASR

BRATISLAVA / Kabinet roberta Fica zrušil ochranu oznamovateľov pre policajtov, vo veľkom sa aj odvolávalo.

Robert Fico hovorí o účelovej zmene zákona

Zamestnanec po novom bude môcť podať trestné oznámenie len v rámci svojho ministerstva a "stať sa tak neodvolateľným". "Chránime aj zamestnávateľa," povedal Fico. Pochválil sa aj troma zásadnými novelami, ktoré menia trestné právo. 

"Rozhodli sme sa, že pov zore iných krajín, ako je Rakúsko a Nemecko, sme pristúpili k zníženiu trestných sadzieb," poznamenal s tým, že pôjde aj o drogové trestné činy. Odvolal sa na rozhodnutie ústavného súdu. Meniť existujúce rozsudky sa budú, len ak by sa napríklad menila suma predmetnej škody. 

Prémiér zdôraznil, že podľa neho sa úrad špeciálnej prokuratúry nedá opraviť. Za svojím rozhodnutím si stojí. Je pripravený spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) obhajovať návrh v parlamente.

"ÚŠP sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný," povedal premiér. Tvrdí, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv, dokazujú to napríklad nálezy Ústavného súdu SR či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami. "Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný," povedal Susko.

Prokurátori ÚŠP podľa Fica nikam neodchádzajú. Rozhodne sa o ich pôsobení, či ostanú na GP priamo alebo pôjdu na krajské či okresné prokuratúry. Doplnil, že Špecializovaný trestný súd ostáva súčasťou súdnictva. Susko si nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod ÚŠP. Takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém.

Policajti už nebudú môcť byť chránenými oznamovateľmi

Ochrana pre oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti by sa viac nemala poskytovať príslušníkom Policajného zboru. Toto rozhodnutie urobil kabinet Roberta Fica (Smer-SD) na dnešnom rokovaní vlády. Vyplýva to Rozhodla zároveň aj o tom, že zákon pôjde do parlamentu, ktorý o ňom bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní.

"Vzhľadom na špecifické postavenie Policajného zboru, ktorý je ozbrojeným bezpečnostným zborom s príslušníkmi v služobnom pomere, sa navrhuje vylúčiť Policajný zbor a jeho príslušníkov spod tých ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorých aplikácia by bola v tomto zbore problematická," načrtol predkladateľ.

Pritom doplnil, že obdobná výnimka platí aj pre spravodajské služby či Národný bezpečnostný úrad. Súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov na pracovnoprávny úkon alebo rozhodnutie zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi sa viac nemá vyžadovať, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok, ak ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa, alebo ak ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je zamestnávateľ povinný vykonať podľa osobitného predpisu.

V súvislosti s poskytnutím ochrany v rámci trestného konania sa navrhuje zaviesť možnosť preskúmať rozhodnutia prokurátora o udelení ochrany zamestnancovi na žiadosť zamestnávateľa. Obdobná úprava sa navrhuje aj v rámci konania o správnom delikte. Predkladateľ argumentuje, že v prípade zamestnávateľa absentuje obdobný inštitút ako má oznamovateľ, ktorý sa v prípade neposkytnutia ochrany môže obrátiť na prokurátora so žiadosťou o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany.

V zákone sa majú tiež spresniť viaceré definície tak, aby ich nebolo možné vykladať v rozpore so zámerom zákona. Explicitne sa má napríklad uviesť, že oznámenie sa musí týkať, respektíve potenciálne prispieť k objasneniu protispoločenskej činnosti zamestnávateľa. Dopĺňa sa aj podmienka vecného súvisu medzi obsahom oznámenia a činnosťou zamestnávateľa. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia "z dôvodu zjavného zneužívania inštitútu chráneného oznamovateľa a možného negatívneho vývoja danej situácie a potreby okamžitej reakcie na ňu".

Šutaj Eštok hovorí o Augiášovom chlieve

Ruší sa aj špeciálna prokuratúra a to napriek tomu, že Daniel Lipšic ponúkol vláde sovju rezignáciu. 

Odvolávanie 33 prednostov okresných úradov

Vláda odvolala aj 33 prednostov okresných úradov. Išlo o niminantov predchádzajúcej vlády. Miesto nich menovala nových. Návrh predložilo ministerstvo vnútra v kompetencii Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Z materiálov vyplýva, že noví prednostovia by mali do funkcie nastúpiť už 15. decembra.

Vláda na návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka vymenovala:

Západ:

  • Rastislava Gajarského do funkcie prednostu Okresného úradu Bratislava
  • Róberta Peťka do funkcie prednostu Okresného úradu Malacky
  • Ľudovíta Kavjaka do funkcie prednostu Okresného úradu Pezinok
  • Tomáša Pokorného do funkcie prednostu Okresného úradu Senec
  • Jaroslava Barcaja do funkcie prednostu Okresného úradu Trnava
  • Evu Slaninovú do funkcie prednostky Okresného úradu Galanta
  • Tibora Veľkého do funkcie prednostu Okresného úradu Hlohovec
  • Lukáša Valúcha do funkcie prednostu Okresného úradu Skalica
  • Petra Paráka do funkcie prednostu Okresného úradu Trenčín
  • Jozefínu Novotnú do funkcie prednostky Okresného úradu Bánovce nad Bebravou
  • Jozefa Trstenského do funkcie prednostu Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom
  • Igora Vavra do funkcie prednostu Okresného úradu Prievidza
  • Michala Prostináka do funkcie prednostu Okresného úradu Ilava
  • Ingrid Vrkočovú do funkcie prednostky Okresného úradu Myjava
  • Ľubomíra Fiksela do funkcie prednostu Okresného úradu Partizánske
  • Stanislava Tarabu do funkcie prednostu Okresného úradu Púchov

Stred:

  • Antona Vraňáka do funkcie prednostu Okresného úradu Dolný Kubín
  • Jakuba Halušku do funkcie prednostu Okresného úradu Liptovský Mikuláš
  • Miroslava Kovalčíka do funkcie prednostu Okresného úradu Martin
  • Róberta Srogončíka do funkcie prednostu Okresného úradu Námestovo
  • Ingrid Davidíkovú do funkcie prednostky Okresného úradu Ružomberok
  • Romana Raždíka do funkcie prednostu Okresného úradu Bytča
  • Marcelu Liskovú do funkcie prednostu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto
  • Marianu Ballovú do funkcie prednostky Okresného úradu Turčianske Teplice
  • Dalidu Haťapkovú do funkcie prednostky Okresného úradu Tvrdošín

Východ:

  • Martina Petruška do funkcie prednostu Okresného úradu Košice 
  • Tomáša Kyselu do funkcie prednostu Okresného úradu Košice - okolie
  • Michala Galana do funkcie prednostu Okresného úradu Michalovce
  • Mariana Vargu do funkcie prednostu Okresného úradu Rožňava
  • Branislava Rusiňáka do funkcie prednostu Okresného úradu Spišská Nová Ves
  • Júliusa Hajdua do funkcie prednostu Okresného úradu Trebišov
  • Antona Bašniara do funkcie prednostu Okresného úradu Gelnica
  • Marcela Gliganiča do funkcie prednostu Okresného úradu Sobrance.

​Vláda predĺžila aj kontroly hraníc s Maďarskom do polky januára. 

Kompenzácie cien energií

Ešte ráno predstavila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) návrh na kompenzácie zvyšujúcich sa cien energií. Spolu s Petrom Pellegrinim predstavili zastropovanie cien energií vo výške, ako tomu bolo v roku 2023. Predmetné zastropovanie by sa malo t=ykať nielen domácností, ale aj firiem. 

Úhrady samosprávam 

Štát preplatí samosprávam spolu 518.245 eur za výdavky súvisiace s ochranou obyvateľstva počas mimoriadnej situácie pre ochorenie COVID-19. Návrh v stredu schválila vláda. "Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR špecifikovala oprávnené výdavky miestnej samosprávy na záchranné práce počas mimoriadnej situácie v dvoch kolách - päť skupín výdavkov, 29 oprávnených výdavkových položiek pre osem cieľových skupín osôb," načrtol predkladateľ.

Samosprávy mohli požiadať napríklad o preplatenie osobných ochranných prostriedkov, dezinfekčných a hygienických potrieb, služieb či spotrebného materiálu. Vláda dosiaľ uvoľnila finančné prostriedky za vykonané záchranné práce, respektíve úlohy a opatrenia civilnej ochrany v dvoch etapách.

Najprv uvoľnila 7,8 milióna eur a neskôr 2,4 milióna eur. Mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa pre šírenie COVID-19 trvala od marca 2020 do septembra 2023.

Príspevok pre zbytovanie utečenca

Poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca sa predĺži do konca marca 2024. Výška príspevku za poskytnuté ubytovanie sa nemení. V stredu o tom rozhodla vláda. "Do uplynutia doby predĺženého poskytovania príspevku sa posúdia alternatívne možnosti poskytovania pomoci pri ubytovávaní odídencov, vrátane potrebných legislatívnych zmien aj v príslušných zákonoch," avizoval rezort vnútra.

Podľa doterajšieho nariadenia sa mal príspevok poskytovať do konca roka. "Súčasný systém poskytovania ubytovania odídencom je pre Slovenskú republiku stále výhodný najmä z hľadiska kapacity takéhoto ubytovania," zdôvodnil predkladateľ. Výška príspevku naďalej predstavuje desať eur za jednu noc ubytovania odídenca, ktorý dovŕšil vek 15 rokov, respektíve päť eur za mladšieho.

Vypovedanie nájomnej zmluvy, dlh je obrovský

Ministerstvo životného prostredia ukončí nájomnú zmluvu so spoločnosťou Danubia Invest, pričom dôvodom je neplatenie nájomného. Celkový dlh nájomcu k 27. októbru predstavuje vyše 1,09 milióna eur. Vláda to schválila na dnešnom rokovaní na úrade vlády.

Nájomné mala spoločnosť platiť za užívanie pozemkov, ktoré sú v správe štátnych podnikov Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Pozemky mali byť určené na výstavbu komplexu Danubia Park Čunovo, opisuje rezort. Pripomína, že k výstavbe stále nie je vydané právoplatné územné rozhodnutie.

Účel zmluvy tak podľa MŽP firma nenaplnila. Spoločnosť kontinuálne neplatí nájomné po zrušení územného rozhodnutia, čo je od roku 2016. Odôvodňuje to tým, že pre skryté nedostatky prenajatej nehnuteľnosti ju nemôže užívať na dohodnutý účel, uviedlo ministerstvo. VV podal v roku 2020 na firmu aj žalobu o zaplatenie nájomného.

"Vychádzajúc zo skutkového stavu, spoločnosť Danubia Invest nikdy nepristúpila k realizácii zamýšľanej investičnej činnosti na pozemkoch v správe podniku VV a SVP, keďže zo strany spoločnosti Danubia Invest nikdy nedošlo (ani) k riadnemu získaniu právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby, vytvárajúceho základný predpoklad na iniciovanie stavebného konania a prípadne ďalších súvisiacich správnych konaní, na základe ktorých by mohlo dôjsť k realizácii predpokladanej investičnej činnosti," priblížil rezort v materiáli.

Zmluvu uzatvorili v roku 2007 na 99 rokov. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) má zmluvu ukončiť do 31. januára 2024.

Súvisiace články

Najčítanejšie