Tripartita riešenia neodhalila, výhrad je veľa: Musíme to prebrať v koalícii, reaguje minister Tomáš

BRATISLAVA / Rokovanie tripartity konkrétne riešenia neodhalilo. Minister Erik Tomáš hovoril najmä o ďalšom prerokovaní s partnermi v koalícii. Zamestnávatelia a odborári majú s návrhmi vlády niekoľko problémov.

Rokovania tripartity riešenia nepriniesli

Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové rokovanie tripartity, avizuje, že v budúcom roku plánuje vláda znížiť deficit verejných financií na 5,97 % HDP alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 % HDP v tomto roku.

Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu navrhuje rezort financií schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.

Zamestnávatelia majú však voči návrhu vlády, ktorý sa má dotknúť najmä zamestnávateľov a zamestnancov, viacero výhrad. Nepáči sa mi, že zdroje do rozpoštu, chce vláda získať najmä od nich. Problémov však môže byť oveľa viac. 

Čo znepokojuje vládu aj zamestnávateľov?

Počet žiadostí o predčasný dôchodok sa medziročne zvýšil o 32 %, čo spôsobuje obrovské problémy zamestnávateľom. Vyhlásil to v pondelok po rokovaní tripartity minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD). Riešením je podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Moniky Uhlerovej zatraktívnenie pracovného prostredia na Slovensku.

"Stav začína byť až alarmujúci, preto sme aj tento bod zaradili na rokovanie tripartity a hľadali riešenia. Dohodli sme sa na tom, že rezort práce spolu so sociálnymi partnermi pripraví riešenie. Chceli by sme spomínanú legislatívu predložiť v skrátenom legislatívnom konaní už na januárovej schôdzi parlamentu, keďže by mal tento problém pretrvávať aj v budúcom roku," objasnil Tomáš. Ako uviedla Uhlerová, ide o dôsledok dlhodobo neriešeného problému.

"Nedivím sa zamestnancom a zamestnankyniam, že túto možnosť využívajú, pretože sú unavení, majú nízke mzdy, vysoký objem odpracovaných hodín, a majú možnosť odísť do dôchodku, ktorý je len o pár eur alebo desiatok eur nižší než ich aktuálna mzda," dodala. Preto je podľa nej dlhodobým riešením skvalitnenie a zatraktívnenie pracovného prostredia na Slovensku, ako aj zvyšovanie miest tak, aby boli atraktívnejšie ako predčasný dôchodok.

Kritika opozície

Rozpočet na budúci rok sa nedá nazvať inak ako predbankrotovým rozpočtom, vedúcim ku gréckej ceste. Uviedol to predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) a podpredseda Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka za účasti Štefana Kišša, poslanca NR SR za PS, v reakcii na zverejnený návrh štátneho rozpočtu.

"Je to návrh rozpočtu, ktorý sa nedá nazvať inak ako predbankrotový. Vidíme v ňom, že vláda nemá ani schopnosť, ani záujem skutočne ozdravovať verejné financie, iba sa snaží nejakými účtovnými trikmi zakryť, že deficit bude vyšší. Zároveň vláda nemá absolútne žiadny záujem znižovať náš dlh. Naopak, výsledkom tohto rozpočtu bude to, že náš dlh sa bude ďalej zvyšovať, čo bude znamenať aj oveľa vyššie náklady na obsluhu dlhu. Budú to v stámiliónoch vyhodené peniaze von oknom, ktoré dáme finančným skupinám a bankám," priblížil Šimečka. Pripomenul, že agentúra Fitch minulý týždeň znížila Slovensku rating.

"Tým v podstate potvrdila to, čo vravíme. Bude to znamenať zvýšené úrokové sadzby a zvýšené náklady na obsluhu nášho dlhu. Je jasné, že týmto návrhom rozpočtu nás vláda pevne nasmerovala na grécku cestu," podčiarkol Šimečka. Navrhovaný rozpočet podľa Kišša pre Slovensko neprináša budúcnosť, skôr ho konzervuje v minulosti, nepomáha zvyšovaniu životnej úrovne, platov, budúcich dôchodkov, ale len prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého.

"Robert Fico opäť siaha na druhý pilier, znižuje naše budúce dôchodky, zvyšuje zaťaženie práce, ktoré by sa malo, naopak, znižovať," doplnil. Kišš upozornil, že najväčším problémom budúcoročného rozpočtu je zadlžovanie. "Ak bude vláda šetriť len toľko, koľko musí, tak sa dlh zvýši zo súčasných 57 % na 64 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kým dnes na obsluhu dlhu platíme 1,2 miliardy eur, tak v horizonte štyroch rokov kvôli zvyšovaniu zadlžovania a kvôli vysokým úrokovým mieram sa obsluha dlhu zvýši na dvojnásobok, na 2,5 miliardy eur," dodal Kišš s tým, že vláda konsolidáciu len predstiera.